Terajsok, Author at Aktuálne správy z Trenčianskeho kraja
Trenčín
Weather Data Source: Wetter Heute Trenčín
Bánovce nad Bebravou
Weather for the Following Location: Banovce nad Bebravou map, Slovakia
Ilava
Weather for the Following Location: Puchov map, Slovakia
Myjava
Weather for the Following Location: Nove Mesto nad Vahom map, Slovakia
Partizánske
Weather for the Following Location: Partizanske map, Slovakia
Prievidza
Weather Data Source: Wetter Heute Prievidza
Nové Mesto nad Váhom
Weather for the Following Location: Nove Mesto nad Vahom map, Slovakia
Považská Bystrica
Púchov
Weather for the Following Location: Puchov map, Slovakia

Občianske hliadky fungovali s dobrými výsledkami v nedávnej minulosti. Radnica si ich prácu pochvaľovala. Kontrolovali obytné domy, verejný poriadok či rušenie nočného pokoja.

„V minulosti sme sa zapojili do tohto projektu a tým, že sa nám osvedčil, tak sme sa do neho zapojili opäť,“ uviedol náčelník mestskej polície Rastislav Fodor.

Podľa slov náčelníka prispievali k zlepšovaniu sociálnych vzťahov na lokálnej úrovni, veľmi pozitívne bolo, že členovia rómskych občianskych hliadok mali prirodzenú autoritu, dobrú miestnu a osobnú znalosť komunity, čo napomáhalo identifikáciu problémov.

Podľa informácie zverejnenej na webovej stránke mesta získala radnica na jej fungovanie financie z operačného programu ľudské zdroje.

„Vybrali sme štyroch členov, ktorí vykonávajú dohľad nad dodržiavaním verejného poriadku, čistoty okolitých priestorov bytoviek, dávajú pozor na bezpečný presun detí do škôl a monitorujú vznik konfliktov,“ dodal náčelník.

„Poriadková služba dohliada aj na bezpečný presun rómskych detí do komunitného centra na sídlisku Dubnička, kde trávia svoj voľný čas na pestovanie rôznych záujmových aktivít,“ dodal šéf mestskej polície.

Stanislav Vavro

Vedenie mesta dumalo, ako docieliť, aby Nováčania, ktorí sa chcú dostať na poštu či do obchodov, mali kde zaparkovať. „Tu v centre mesta sú dve väčšie parkoviská, na jednom na Námestí SNP je asi 35 miest, na druhom pri pošte menej. Keď sme potrebovali ísť do centra, mohli sme krúžiť dve hodiny a aj tak sme nenašli miesto na zaparkovanie. Všetky boli obsadené autami so značkami áut z okolitých okresov. Tí sem zvykli prísť na štyroch autách a odišli za prácou do zahraničia na jednom. Tie tri autá tu potom stáli týždeň a zaberali miesto nám, Nováčanom,“ povedal jeden z obyvateľov Novák. Mesto preto spustilo časovú reguláciu dopravy na spomínaných dvoch miestach. Teraz tam autá síce stále môžu stáť zadarmo, ale len dve hodiny. Po tomto čase musia odísť. Podľa primátora Dušana Šimka je hlavným cieľom mesta aktuálne zlepšiť podmienky pre obyvateľom s trvalým a prechodným pobytom v centrálnej mestskej časti Nováky. „Účelom riešenia statickej dopravy v centrálnej mestskej časti je, aby predmetné parkovacie plochy slúžili predovšetkým pre návštevníkov, ktorí chcú využívať občiansku vybavenosť dotknutého územia a neboli využívané na dlhodobé odstavenie vozidla,“ povedal primátor. Parkovanie bude podľa neho v celom meste naďalej zadarmo. Do mesta ale zároveň vyrazia mestskí policajti, aby skontrolovali, ako sa opatrenia dodržiavajú. Už od prvých dní sa ukazuje, že to bol dobrý nápad. Kým predtým boli obe parkoviská neustále plné, dnes tu miestni luxusne zaparkujú, aby si mohli vybaviť svoje záležitosti v meste. „Cieľom nie je vybrať čo najviac pokút, ale naozaj upraviť parkovanie k spokojnosti obyvateľov, ako aj návštevníkov mesta,“ uzavrel náčelník Mestskej polície Ján Krajčí.

Tatiana Michalková

autor foto: Stanislav Vavro

O tom, že spoliehať sa iba na navigáciu sa nie vždy vyplatí, sa presvedčil poľský vodič kamiónu. „21.2.2022 v čase 20:15, mestská polícia prijala telefonické oznámenie. Riaditeľ mestskej organizácie Lesotur popísal, že v oblasti pod Vetešovým jarkom sa nachádza uviaznutý poľský kamión,“ uviedli staroturanskí mestskí policajti s tým, že poľský vodič natoľko veril navigácii, že sa dostal so svojim vozidlom do patovej situácie. „Nemohol sa otočiť a ani pokračovať v ceste. Ešte pred príchodom hliadky na miesto, ratovali vodiča členovia dobrovoľného hasičského zboru a miestni občania. Za pomoci traktorov sa podarilo ťažký kolos dopraviť na miesto, kde sa mohol otočiť a pokračovať v správnej ceste k svojmu cieľu,“ dodali na záver mestskí policajti zo Starej Turej.

Foto: archív mesto Stará Turá

Fašiangy neobišli ani tých najmenších. Aj v náročných časoch je potrebné spríjemňovať si náročné obdobie tak ako sa len dá, u detí to platí dvojnásobne, povedali si v malebnom kúpeľnom meste na Považí. „V trenčianskoteplickej materskej škole  učiteľky pripravili deťom v triedach pravý fašiangový karneval a do masiek či kostýmov  sa preobliekli s nimi,“ informovalo s nadšením mesto Trenčianske Teplice. O tom, že sa nemýlili, svedčila aj radosť v detských tvárach. Presvedčiť sa o tom môžete aj vy v priloženej galérii.

Foto: archív mesto Trenčianske Teplice

20. fašiangový sprievod v Handlovej vyjadril solidaritu Ukrajine

„Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide,“ znelo v uliciach mesta Handlová. Všakovaké masky sa opäť stretli, aby vytvorili fašiangový sprievod.

Pri tradičnom zastavení pred radnicou boli masky po fašiangových vinšoch ovenčené modro-žltými stužkami – ako dôkaz solidarity s Ukrajinou.

„Už po dvadsiatykrát vyrážame do ulíc medzi Handlovčanov, aby sme im spríjemnili toto piatkové dopoludnie a hlavne priblížili tradície, ktoré tu boli a veríme, že aj zostanú,“ uviedol zástupca riaditeľky Domu kultúry Branislav Čukan, ktorý tvoril scenár sprievodu.

„Milí fašiangovníci, sme veľmi vďační, že zostávate verní tradíciám. O to viac sme vám povďační, že ste sa pridali k solidárnemu kroku mesta Handlová vo vzťahu k Ukrajine,“ povedala počas ďakovného príhovoru hovorkyňa mesta Jana Paulínyová.

Po zastávke pred radnicou fašiangový sprievod navštívil prevádzky v okolí mestského úradu, aby do pripraveného kočiara vyzbieral fašiangové dobroty. Do spevu a tanca vyhrával v uliciach mesta a navštívených prevádzkach miestny harmonikár.

Fašiangové tradície v Gazdovskom dvore

Centrum tradičnej kultúry v Myjave v spolupráci s Gazdovským dvorom v Turej lúke pripravili pre žiakov základných škôl a deti z materských škôl výchovno-vzdelávacie podujatie plné spevu, hier a zábavy.

„Deti mali možnosť zoznámiť sa s teoretickou časťou, kde sme im porozprávali čo to vlastne boli fašiangy, aká časť roka to bola a čo sa na tých fašiangoch vykonávalo. Potom sme ich poobliekali do masiek a takou fašiangovou obchôdzkou sme sa dostali ku gazdinej, ktorá ich odmenila za krásne tance a spevy“ prezradila Eva Čmelová, odborná pracovníčka z myjavského Centra tradičnej kultúry.

Priestory gazdovského dvora navštívili počas celého týždňa nielen žiaci základných škôl, ale aj deti z materských škôl z Myjavy a blízkeho okolia. Príležitosť k návšteve využili aj škôlkari z Kostolného.

„Jedným z našich cieľov je viesť deti k tradíciám. Okrem toho, že ich vychovávame ľudovými hrami, rôznymi riekankami a vyčítankami ich vediem k tomu aby videli, ako kedysi ľudia viedli ten život, že ho deti úzko prežívali s dospelými“ povedala Adriana Hradská, riaditeľka Materskej školy Kostolné.

Po krátkom oboznámení sa s tradíciami v izbe Gazdovského domu deti vyšli na priedomie, kde sa venovali tancu, spevu a tradíciám, spojených s fašiangovým obdobím. Nechýbalo tak pochovávanie basy a samozrejme a ochutnávka výborných šišiek od miestnych gazdiniek.

Fašiangy v Dolných Ozorovciach

Text a foto: Stanislav Vavro a Miroslav Bitarovský

Do haly s triediacou linkou na úpravu odpadu začali dovážať stroje. Už čoskoro by v nej mali spustiť mechanické spracovanie zmesového odpadu z domácností na alternatívne palivo. Informovalo o tom mesto Partizánske na svojich stránkach. „Momentálne nám dovážajú stroje, ktoré rozmiestňujeme po hale. Ďalšie dorazia v nasledujúcich dňoch, pretože sú nadrozmerné a ich prevoz je náročnejší. Následne by nám mali začať dovážať komponenty pod stroje. Uvidíme však, ako to kvôli pandémii bude časovo. A až keď tu budeme mať komplet navozenú technológiu, môžeme začať s montážou linky,“ uviedol riaditeľ Technických služieb mesta Partizánske Tibor Kúdela. Ako ďalej uviedlo mesto, realizáciu celého projektu, na ktorý získali z fondov Európskej únie viac ako šesť miliónov eur, sprevádzali problémy, pôvodne mala byť skúšobná prevádzka triediacej linky spustená v októbri minulého roka.

„Pandémia a komplikácie v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch spôsobili, že projekt sa predĺžil až do tohto roku. Ale teší ma, že Partizánske sa po jeho realizácii stane iba ôsmim mestom na Slovensku, ktoré bude vedieť samo mechanicky upraviť odpad na tuhé alternatívne palivo, ktoré sa bude ďalej zhodnocovať v cementárňach. To znamená, že budeme menej odpadu voziť na skládku, čo prinesie pre mesto úsporu nákladov a zároveň má aj veľký environmentálny význam. Inak povedané, týmto krokom sa posúvame ďalej v zmysle dikcie štátu i Európskej únie,“ upresnil primátor Partizánske Jozef Božik.

foto: archív mesto Partizánske

Štvrtý ročník tejto jedinečnej Svadobnej výstavy sa opäť niesol v znamení prehliadok svadobných šiat. Dve sobotné popoludnia boli opäť plné prekvapení.

„V Meridiane sme pripravili svadobnú výstavu a dnes sme si pre našich návštevníkov pripravili aj módnu prehliadku,“ uviedla marketingová manažérka Meridiana Bojnice rezort.

Okrem najnovšej kolekcie svadobných šiat príjemnú atmosféru v duchu krásy a jemnosti umocnili aj nádherné šperky, svadobná výzdoba, doplnky a inšpiratívne darčeky pre hostí.

„V rámci módnej prehliadky sme okrem svadobných šiat uviedli aj pánske obleky a takisto aj šaty pre malé družičky, malých družbov, spoločenské šaty. Takže naozaj to bola všehochuť pre všetkých zúčastnených – nielen pre nevesty a ženíchov, ale aj pre svadobných hostí,“ vysvetľovala moderátorka podujatia Tatiana Klopčeková.

Foto: Lukáš Vážan

Stanislav Vavro

ČACHTICE – Zrak ocení farbu, čuch vôňu, dotyk tvar a materiál pohárika, chuť jeho obsah. A čo sluch?

Vinárstvo Čachtické Chotáre sa nachádza v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti Vrbovský rajón, na najsevernejších výbežkoch Malých Karpát. Sú tu vinohradnícke obce Čachtice a Častkovce. 

Vápencové podložie so sprašou dodáva vínam sviežosť, ovocnú chuť a vyššiu kyselinku. Podložie, na ktorom sa pestuje vínna réva, je veľmi podobné podložiu francúzskej vinohradníckej oblasť Bordeaux. Vinohradníctvo tu má dlhú tradíciu, ktorá siaha do čias Rimanov. Najväčší rozmach vinohradníctva a vinárstva bol v dobe vlády Alžbety Báthoryovej, známej aj ako Čachtická pani. Čachtické červené víno dobylo aj viedenský dvor Márie Terézie.

„Toto je vinohrad v časti zvanej Bokšiny, kde pestujeme okrem iných aj červené odrody ako Merlot alebo Dunaj,“ prezradil Jozef Čarada priamo pri rozkvitnutom záhone.

O bohatej histórii a čachtickom víne vie toho veľa. Jozef Čarada je bývalý predseda Poľnohospodárskeho družstva v Čachticiach. Ako profesionálny ovocinár má blízko aj k vínu. Aj v čase, kedy si užíva zaslúžený dôchodok, rád zájde do vinohradov skontrolovať úrodu.

„Z bývalej pozície mám veľa známych, ktorí ma prídu občas pozrieť. Pokiaľ to okolnosti dovoľujú, rád ich pozvem na netradičnú degustáciu na miesta, ktoré sú spojené s vínom. Preto sme teraz vo vinohrade a koštujeme tu čachtickú červenú odrodu Merlot, už v tekutom stave,“ pokračoval v rozprávaní náš hostiteľ.

„Aby sme dokázali všetko vychutnať, musíme dať svoje zmysly do pohotovosti. Máme päť zmyslov a tým prvým je hmat,“ začal svoje rozprávanie Jozef Čarada, držiac v ruke pohár vína s nápisom Báthory.

Pokračuje cez ďalší zo zmyslov, a to zrak, ktorým vidíme peknú tmavočervenú farbu. Ďalej je to čuch, ktorým zistíme vôňu vína, pri odrode Merlot je prenikavá a okúzľujúca s ovocnými odtieňmi čerešne. Pri tejto časti degustácie má už každý tendenciu víno ochutnať. Je tu však ešte jeden zmysel, a to je sluch, po ktorom vyzve k štrngnutiu.

„Štrngnutie je tu vraj na to, aby sme pri pití využili všetky zmysly. A tak zrak ocení farbu nápoja, čuch vôňu, dotyk tvar a materiál pohárika a chuť samotný jeho obsah. A čo sluch? Tomu je určený zvuk cinknutia skla. Tak na zdravie a cíťte sa tu dobre,“ zakončil degustáciu a rozprávanie vitálny dôchodca a znalec vína Jozej Čarada.

Text a foto: Miroslav Bitarovský

Detské hry sa tradovali tisícročia a v podstate možností hrania a spôsob hry boli nezmenené až do 20. storočia. Vďaka zmenenému spôsobu života spoločnosti sa mnohé hry na začiatku 21. storočia z detského sveta úplne vytratili. Niektoré pretrvávajú dodnes aj vďaka zanieteným pedagógom.

Keďže dieťa vo svojej podstate je stvorené pre hru, prinášame výber z tradičných hier detí na západnom Slovensku prostredníctvom video-návodov.

„Podkladom pre tvorbu filmu sa stal zborník detského folklóru z Myjavy a okolia od zostavovateľa Klimenta Ondrejku, ktorý bol vydaný pri Západoslovenských folklórnych slávnostiach Myjava v roku 1986,“ vysvetľuje autorka Lenka Šútorová Konečná.

Vznikol z materiálov, ktoré boli zozbierané pri celoslovenskom detskom hnutí „Pri prameňoch krásy“ a doplnený zápismi vtedajších vedúcich detských folklórnych súborov.

Hrou sa dieťa najlepšie naučí mnohému, čo v živote bude potrebovať.

„Preto sú jednotlivé detské hry doplnené aj o informácie pre pedagógov na využitie jednotlivých hier pre rozvoj kompetencií dieťaťa v súčasnosti. Napríklad rozvoj motorických zručností, kognitívnych a sociálnych kompetencií a podobne“, dodáva ešte Lenka Šútorová Konečná, ktorá je spolu s Jankou Pakosovou Zelenayovou autorkou video-návodu k tradičným detským hrám pod názvom „Ihranie pri riečke Myjava“.

Zahrajte sa teda spoločne v rodine, prípadne sa inšpirujte samotnými hrami a ich pravidlami do budúcna.

Text: Lenka Šútorová Konečná, MFF Myjava, Miroslav Bitarovský, Foto MFF Myjava

Ako uviedlo mesto Ilava, v pondelok 21. februára 2022 primátor mesta  Viktor Viktor Wiedermann vyhlásil v lokalite Sihoť mimoriadnu situáciu. Stalo sa tak po tom, čo nefunkčné čerpadlá v železničnom podjazde opätovne zapríčinili zaplavenie cestnej komunikácie, ktorá spája sídlisko Sihoť s ostatnými mestskými časťami. „Nakoľko ide o dlhoročný stále sa opakujúci problém, ktorý značne skomplikovalo zatvorenie mosta ponad Vážsky kanál, nie je prípustné, aby kompetentní (ŽSR a TSK) nenašli riešenie trvalého odstránenia poruchy,“ uviedlo mesto Ilava. Ako ďalej dodal Viktor Wiedermann, mimoriadnu situáciu v tejto lokalite  nevyhlásili kvôli samotnému zatopeniu, čiže ako povodňový stav, ale práve kvôli poruche na zariadeniach Železníc Slovenskej republiky, ktorá stále nebola odstránená. „Každý dážď, hoci aj malý, môže znovu spôsobiť zatopenie podjazdu, nakoľko čerpadlá nefungujú tak, ako by mali. My ako samospráva preto ostávame v pohotovosti, každé ráno a večer nahlasujeme aktuálny stav krízovému riadeniu okresného úradu. Podjazd kontroluje naša mestská polícia, pracovníci technických služieb a zároveň sú v pohotovosti obidva dobrovoľné hasičské zbory z Ilavy a Iliavky,“ ozrejmil primátor dôvody, prečo mimoriadnu situáciu nehodlá odvolať a dodal že, mesto bude naďalej dôrazne apelovať na železnice ako aj na samosprávny kraj, ktorí jediní môžu konečne po rokoch definitívne vyriešiť túto situáciu. ,,Obyvatelia sídliska sú nahnevaní a nahnevaní sú oprávnene. Veď večer, keď idú spať, nevedia, či sa ráno dostanú do práce, do školy…kamkoľvek. Na oboch koncoch sídliska sú obkľúčení. Na jednej strane nám Trenčiansky samosprávny kraj zatvoril most a už tri roky s ním nepohol. Na druhej strane máme podjazd, ako jedinú prístupovú cestu, ktorý neustále zatápa. A prečo? Lebo sa TSK a ŽSR od roku 2014 nevedia dohodnúť na prevzatí poruchových čerpadiel a tým pádom ani na tom, kto sa bude starať o ich údržbu. Je to osem rokov (!) od postavenia podjazdu a štyri roky od najväčšej záplavy, kedy bol podjazd celý uzavretý. Pýtam sa, koľko ešte máme čakať?!“ rázne objasnil situáciu primátor. Mesto ďalej uviedlo, že Ilavská samospráva hoci nie je ani správcom cesty ani majiteľom čerpadiel, musí neustále situáciu riešiť za tých, ktorí by mali a vedenie mesta sa preto rozhodlo podniknúť ďalšie kroky, otvorené listy s apelom na riešenie situácie primátor adresoval generálnemu riaditeľovi ŽSR, županovi Trenčianskeho samosprávneho kraja a samozrejme aj Správe ciest TSK. Preposlané budú aj krajským poslancom pre okres Ilava, ktorí by sa mali o túto problematiku zaujímať. Ďalším krokom podľa slov Viktora Wiedermanna je pozvánka všetkých kompetentných na verejné pracovné stretnutie. „Chceme prediskutovať ich návrhy na riešenie a chceme počuť konkrétne kroky, ktoré podniknú na to, aby situáciu definitívne vyriešili,“ uzavrel primátor Viktor Wiedermann s tým, že toto stretnutie sa uskutoční dňa 15. marca o 15.00 hod. v Dome kultúry Ilava a vítaná je podľa jeho slov aj verejnosť.

 Mesto zároveň uviedlo, že pokiaľ ide o vývoj situácie v súvislosti s čerpadlami, železnice vo štvrtok 24. februára zabezpečili ich kontrolu a podľa najnovších informácií – jedno čerpadlo bolo úplne nefunkčné, to si zobrali na opravu a zostalo tam len jedno. „Po oprave prvého, bude s opravou na rade druhé čerpadlo. To pre nás znamená, že minimálne ďalšie dva týždne ešte nebude technická porucha úplne odstránená,“ skonštatovalo na záver mesto Ilava na svojich stránkach.

Foto: archív mesto Ilava 

  

Podľa slov Eriky Ságovej v Trenčíne mapujú  možnosti ubytovania vo vlastných budovách, ale aj v trenčianskych ubytovniach a penziónoch. „Bude potrebné odľahčiť nápor na mestá východného Slovenska. Časť ľudí, ktorí sa budú snažiť ujsť, budeme pripravení autobusmi previezť do nášho regiónu, resp. do Trenčína a poskytnúť im ubytovanie, potraviny, nevyhnutnú pomoc a bezpečie. Budeme radi a vyzývam a prosím, aby sa k nám pridali aj naši obyvatelia a vyjadrili solidaritu s nevinnými obyvateľmi Ukrajiny, ktorí sú obeťami agresívneho napadnutia zo strany Ruska,“ povedal primátor Richard Rybníček v piatok 25. februára 2022 krátko po skončení Krízového štábu mesta Trenčín. Ako ďalej uviedla E. Ságová, ak chcete a môžete pomôcť, môžete tak spraviť. „Prosíme, aby ste vypísali dotazník, ktorý je k dispozícii už dnes. Od pondelka 28. februára 2022 bude zriadená aj linka pomoci 0903 113 047. V pracovných dňoch bude od 9.00 do 14.00 hod. určená pre dobrovoľníkov, ktorí chcú pomôcť, ale aj pre Ukrajincov, žijúcich v Trenčíne alebo obyvateľov mesta, ktorí majú rodiny na Ukrajine a potrebujú pomoc s ich príchodom na Slovensko, do Trenčína,“ upresnila hovorkyňa mesta a dodala, že veria, že sa dokážeme zomknúť a vyjadriť solidaritu a spolupatričnosť.

Foto: archív mesto Trenčín

Rekonštrukcia panelovej cesty bude financovaná z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra. V rámci projektu stavbári odstránia porušenú betónovú vozovku a nahradia ju novou polotuhou vozovkou so živičným povrchom. Súčasťou projektu je aj rekonštrukcia šiestich vybraných križovatiek s cestami II. a III. triedy a siedmich mostných objektov.

Zmluvu mali pôvodne podpísať v slávnostnom duchu dnes na pôde Trenčianskeho samosprávneho kraja, nakoniec sa tak udialo v Bratislave bez prítomnosti kamier. „Panelka je azda najrozbitejšia cesta na Slovensku. Teraz už nič nebráni tomu, aby sa mohli stavebníci konečne pustiť do práce. Verím, že problémy sa nám už pri tomto projekte budú vyhýbať a modernizácia pôjde hladko a rýchlo,“ povedal minister dopravy a výstavby SR Andrej Doležal s tým, že modernizácia by mala byť hotová do konca budúceho roka.

Podpis zmluvy potvrdil aj hovorca Slovenskej správy ciest Martin Guzi. Ten zároveň informoval, že stavenisko bude realizátorovi odovzdané v prvom marcovom týždni. 

Ako uviedlo Združenie miest a obcí Slovenska, okrem štátnej ZOO Bojnice sú ďalšie tri mestské v Bratislave, Košiciach a Spišskej Novej Vsi financované len z príspevkov samospráv. Napriek mnohonásobne vyššej návštevnosti, sú ich rozpočty len zlomkom v porovnaní s miliónovými verejnými dotáciami podporujúcimi futbalové i hokejové kluby. Najvyšší kontrolný úrad na základe kontroly vyzýva na zmenu systému ich financovania, ktoré musí byť viaczdrojové. Slovenské ZOO by mali mať možnosť získavať dotácie od štátu či VÚC, ako aj právo čerpať zdroje z eurofondov.

Poslanie zoologických záhrad

Poslaním moderných zoologických záhrad je okrem odbornej starostlivosti o chov ohrozených druhov a vedecko-výskumnej práce aj vzdelávanie a rozvíjanie vzťahov človeka s prírodou. Zároveň poskytujú priestor pre oddych a relax v príjemnom prírodnom prostredí, čo počas pandémie bolo jednou z mála dostupných foriem kultúrneho vyžitia. ZOO tiež predstavujú dôležitý prvok cestovného ruchu, pretože záujem verejnosti už dávno presiahol hranice mesta či regiónu, dokonca aj hranice štátu.

Význam zoologických záhrad stúpa v súčasnosti aj vďaka výzvam, ktoré prináša so sebou zmena klímy. Ich interaktívne vzdelávacie a zážitkové programy ovplyvňujú správanie ľudí a učia ich vzťahu k prírode, ochrane životného prostredia a biodiverzity. Podľa NKÚ zoologické záhrady už dávno prekročili hranice miestnej komunity a svojho monotematického poslania.

Svojimi aktivitami a zapojením sa do medzinárodných projektov záchrany ohrozených druhov zvierat rastie ich celospoločenský význam. Vďaka pútavým edukačným projektom sa otvárajú širokej verejnosti a šíria dobré meno nielen ich zriaďovateľa – samosprávy, ale bezpochyby prispievajú k pozitívnej prezentácii celého Slovenska.

Kontrola v ZOO v Bratislave, Košiciach a v Spišskej Novej Vsi

Národná autorita pre oblasť externej kontroly sa v priebehu minulého roku pozrela na slovenské zoologické záhrady – okrem národnej v Bojniciach taktiež na ZOO v Bratislave, Košiciach a v Spišskej Novej Vsi. Majetok miest a štátu, s ktorým tieto štyri inštitúcie hospodária, predstavuje 110 mil. eur. Kontrolóri preverili ako manažment zoologických záhrad hospodári s financiami, ako sa mu darí napĺňať schválené strategické dokumenty s dôrazom na zhodnocovanie a modernizáciu verejného majetku.  

Vyšší záujem verejnosti o návštevu zoologických záhrad pred účasťou na športovom či inom kultúrno-spoločenskom podujatí

Verejné ZOO navštívilo v rokoch 2019 a 2020 bezmála dva milióny návštevníkov. Podľa zistení NKÚ je zaujímavé sledovať výrazne vyšší záujem verejnosti o návštevu zoologických záhrad pred účasťou na športovom či inom nadregionálnom kultúrno-spoločenskom podujatí. Napríklad zápasy najvyššej futbalovej ligy navštívilo na 12 štadiónoch v priebehu sezóny približne 300 tisíc fanúšikov v porovnaní s miliónom návštevníkov štyroch ZOO.

Výrazný nepomer identifikovali národní kontrolóri zároveň pri téme priamej finančnej podpory zoologických záhrad a spomínaných futbalových klubov. Kým činnosť ZOO je viac-menej závislá len od príspevku z rozpočtu miestnej samosprávy, športové kluby získavajú na svoju činnosť výrazne vyššie dotácie nielen zo strany štátu, ale aj verejných rozpočtov miest, obcí či regionálnych samospráv.

Väčšina ZOO je závislá na mestskom rozpočte

Vzhľadom na význam zoologických záhrad v oblasti vzdelávania a ochrany prírody sa čoraz častejšie do popredia dostáva otázka ich udržateľného financovania. Okrem bojnickej ZOO, ktorá je financovaná z kapitoly ministerstva životného prostredia, ostatné sú príspevkové organizácie miest. Štátna bojnická ZOO je na tom z pohľadu financovania najlepšie, jej financovanie je aj v prípade veľkých investičných projektov stabilné, najmä vďaka kontraktu s rezortom životného prostredia. Ostatné zoologické záhrady boli závislé výlučne na financiách poskytnutých z mestských rozpočtov, resp. vlastných príjmov zo vstupného a predaja suvenírov.

Podľa NKÚ mestské zoologické záhrady hospodárili v roku 2020 s rozpočtom 6 miliónov, bojnická záhrada mala k dispozícii 4 milióny. Kontrolný úrad na základe vecného porovnania výsledkov z dvoch ostatných kontrol môže konštatovať, že bezmála 2/3 účelových dotácií poskytovaných samosprávami smeruje v priebehu roka do podpory športu. Zo sumy 42 miliónov smeruje 16 miliónov eur do rozpočtov športových klubov.

Potrebná úprava systému financovania pre ZOO

Podľa národnej autority pre oblasť kontroly malo by v záujme ďalšieho udržateľného rozvoja ZOO dôjsť k úprave systému ich financovania. Ide o nastavenie nových, transparentných pravidiel viaczdrojového financovania zo strany zriaďovateľa i štátu prostredníctvom účelových dotácií. Z hľadiska nadregionálneho významu zoologických záhrad by sa na ich financovaní mali podieľať tiež vyššie územné celky. Príklad dobrej praxe je možné nájsť v susednej Českej republike. České ZOO môžu okrem príspevku od zriaďovateľa získať na financovanie modernizačných projektov, alebo pre výkon špecifických odborných činností zdroje zo štátneho rozpočtu či z európskych fondov. Zároveň sa na ich financovaní aktívne podieľajú samosprávne kraje.

Výsledky kontroly zaslal predseda národných kontrolórov parlamentnému výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredia s návrhom, aby poslanci uznesením určili Ministerstvo životného prostredia SR za koordinátora spracovania národnej stratégie rozvoja zoologických záhrad. Výsledkom by malo byť legislatívne riešenie problematiky plnenia odborných úloh zoologických záhrad a tiež nastavenie pravidiel viaczdrojového financovania ZOO s využitím účelových dotácií od štátu a VÚC.

Zdroj: ZMOS

Foto: archív Národná ZOO Bojnice

Návrh nezískal podporu poslancov Národnej rady SR a neprešiel do druhého čítania. Do toho však prešiel návrh na zrušenie súdov v Bánovciach nad Bebravou a Partizánskom. „To, že sa krajský súd nebude rušiť, je dobrou správou pre celý región. Od začiatku tvrdíme, že reforma súdnej mapy nebola dobre pripravená. Chýbala najmä predchádzajúca diskusia so sudcami a prokurátormi a zohľadnenie dopadov na obyvateľov, ktorý by sa výkon spravodlivosti vzdialil. Priamo v objekte Krajského súdu v Trenčíne je umiestnená Nemocnica pre obvinených a odsúdených, do polhodiny jazdy sú dostupné Ústavy na výkon väzby a na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom, Ilave a Opatovciach. Krajský súd v Trenčíne je tiež jediným celoslovenským odvolacím súdom pre príslušnú vojenskú agendu,“ povedal župan Jaroslav Baška s tým, že sa oplatilo za súd bojovať. „Budeme v tom pokračovať a zabojujeme aj za zachovanie okresných súdov v Bánovciach nad Bebravou a Partizánskom,“ skonštatoval župan.

Primátor Richard Rybníček sa z rozhodnutia teší len čiastočne a očakáva, že zmeny týkajúce sa krajského súdu tak či tak nastanú. „Moje stanovisko k súdnej mape je známe a aj napriek tomu, že návrh včera neprešiel v prvom čítaní nemyslím si, že je to definitívny koniec. Respektíve, že Krajský súd v Trenčíne ostane v takej podobe, v akej je dnes. Čo ma mrzí, je ponižujúce postavenie Trenčína ako krajského mesta,“ myslí si primátor. Zároveň dodáva, že Trenčín má svoj význam, zmysel a životaschopnosť, čo ukázalo aj tým, že vyhralo titul Európske hlavné mesto kultúry 2026. Jedna vec ho však mrzí. „Ale z pohľadu súdnej mapy je zosadené na úroveň akéhokoľvek iného okresného mesta,“ uzavrel primátor. 

Tatiana Michalková

Autor foto: Tatiana Michalková

Prvotná eufória trvala iba pár hodín. Kým krátko po jedenástej hodine informoval Trenčiansky samosprávny kraj o tom, že v piatok popoludní za prítomnosti ministra podpíšu zmluvu k rekonštrukcii „panelky“, o pár hodín je už všetko inak. „Kvôli situácii na Ukrajine je zajtrajší slávnostný podpis zmluvy na rekonštrukciu cesty I/9, ktorý sa mal konať u nás na župe o 15.00 h zrušený,“ uviedla hovorkyňa trenčianskej župy Lenka Kukučková. Kedy sa motoristi konečne dočkajú nielen podpisu  zmluvy, ale aj samotnej rekonštrukcie je nateraz opäť otázne.

Foto: archív pixabay

Tipy a podnety