Prúdenie teplého vzduchu totiž nezasiahlo iba nižšie polohy nášho územia, ale tiež, výrazne neštandardne, nadmorské výšky. A pretože celá situácia trvá už od ostatných Vianoc, pod náporom plusových teplôt sa roztopil sneh aj vo vysokých polohách, čo spôsobilo problémy v lyžiarskych strediskách. 

Stane sa takýto vývoj počasia normou? Klimatológ SHMÚ Pavel Faško vysvetľuje:

„Dôvodom súčasného teplého počasia je prúdenie teplého vzduchu zo severozápadnej Afriky. No keď sa pozrieme na situácie v iných ročných obdobiach, tak v princípe prúdenie takéhoto vzduchu sme zažili niekoľkokrát aj v priebehu leta, čo vyvolalo veľmi silné vlny horúčav. Nie je to iba situácia, ktorá sa stala teraz. Je to systémová záležitosť, ktorá súvisí s klimatickou zmenou. Extrémov v počasí bude príbúdať.”

Budeme pestovať exotické ovocie? 

Podľa Územnej štúdie Slovenska o zmene klímy sa globálne otepľovanie môže prejaviť rastom priemerov teploty vzduchu do roku 2075 o 2 až 4 °C. Mnohí si preto myslia, že na našom území nastanú vhodné podmienky pre pestovanie rôzneho exotického ovocia. 

Podľa Pavla Faška si však exotické plodiny vyžadujú stabilné teplotné podmienky. Tie ale u nás tak skoro realitou nebudú. Keďže sa nachádzame v strednej Európe, stále musíme počítať s tým, že mimoriadne teplé až extrémne obdobia budú striedané tými, kedy sa bude ochladzovať. Dlhodobé mrazivé obdobia, ktoré sme kedysi zažívali, sa ale postupne stanú výnimkou.

„Tie nebudú dlhé, potrvajú možno týždeň, dva. Výnimočne sa stane to, čo sa stalo naposledy v roku 2017, kedy bol celý január mrazivý. Odvtedy sa niečo takéto na úrovni mesiaca už nestalo.”

Príležitosti a alternatívy

„Za určitých okolností sa ale v Trenčianskom kraji dosiahnu vyššie úrody obilnín ako v niektorých štandardných regiónoch, kde sa obilninám vždy darilo,” pokračuje Faško.

Tým regiónom bola kedysi Podunajská nížina, ktorá v súčasnosti často trpí nedostatkom zrážok pri veľmi vysokej teplote vzduchu. Vzniknutá situácia preto nedopraje obilninám to, čo v istých fázach vývoja potrebujú. A to je dostatok vlahy.

„Na Považí máte v okolí aj hory, ktoré majú vyššie nadmorské výšky. V tých môžu byť zaznamenané stále zaujímavé množstvá zrážok, ktoré sú dôležité. A je u vás aj teplo. To, čo bolo pred 50 rokmi v Komárne, máte teraz bežne v oblasti Púchova alebo Beluše. Tam sú príležitosti a alternatívy.”

Podľa klimatológa ale musíme počítať s tým, že aj v lete 2023 budeme čeliť vysokým teplotám. Ich extrémnosť bude do určitej miery závisieť od množstva zrážok. 

„Pretože sucho podporuje výraznosť horúčav. Zemský povrch sa totiž pri dlhom slnečnom svite výrazne prehrieva,” uzavrel Faško.