Pixabay

Toto obmedzenie prišlo do platnosti 1. januára 2023. Takzvaný maximálny úverový limit sa vypočítava na základe vzorca 8-násobku ročného príjmu klienta (pozor, v čistom, nie v hrubom), tzv. DTI. Od 1. 1. platí, že „DTI 8“ budú mať klienti len v tom prípade, ak splatnosť ich hypotéky nebude presahovať vek 65 rokov.

Termín „strieborné hypotéky“ zahŕňa hypotéky, ktorých splatnosť presahuje túto časovú hranicu splácania, teda splatnosť hypotéky je nad 65 rokov klienta. Tieto opatrenia sa budú týkať klientov nad 41 rokov, ak si dobu splatnosti hypotéky nastavia na viac ako 24 rokov. V takom prípade sa bude DTI klienta, ktorý presahuje zmienenú vekovú hranicu, znižovať o 0, 25 bodu každý rok. Čím bude klient starší, tým bude jeho úverová angažovanosť nižšia. 

Ako sa vypočíta DTI viacerých žiadateľov s rôznym vekom?

Úverový limit pri X žiadateľoch sa bude počítať ako súčet individuálnych limitov žiadateľov. Ak budú do úveru vstupovať traja klienti s rôznym vekom (napr. 30, 41 a 46 rokov), vypočíta sa DTI každému z nich zvlášť (teda pri prvom klientovi to bude DTI 8, pri druhom klientovi DTI 7,75 a pri treťom 6,5). Na záver sa jednotlivé DTI-čka sčítajú.

Uveďme si príklad. Všetci traja žiadatelia zarábajú 1 000 eur mesačne. V prvom prípade počítame 1 000 eur krát 12 mesiacov krát 8 rokov (DTI 8). Jeho maximálna úverová angažovanosť je 96 000 eur. V druhom prípade násobíme 1 000 eur krát 12 mesiacov krát 7,75 (DTI 7,75). Maximálna úverová angažovanosť druhého klienta je 93 000 eur. V treťom prípade násobíme 1 000 eur 12 mesiacmi a DTI 6,5. Maximálna úverová angažovanosť posledného klienta je 78 000 eur. Na záver tieto sumy spočítame: 96 000 eur plus 93 000 eur plus 78 000 eur. Ich spoločný maximálny úverový limit je 267 000 eur.

Prečo NBS podnikla tento krok?

NBS vysvetlila nové opatrenie v súvislosti s viacerými rizikami, ktoré aktuálne vníma ako problematické vo svojej dôvodnej správe. Prvým z nich je možný problém so splácaním hypotéky po prechode do dôchodku. S tým súvisí aj výška životných nákladov dôchodcov a vývoj príjmu do dosiahnutia dôchodku.

Druhým významným rizikom je aktuálny trend, pri ktorom mnohé zadĺžené domácnosti využívajú rast svojich príjmov na ďalšie navyšovanie dlhov. Splácanie dlhov tak klienti odkladajú na neskoršie časy, až do dôchodkového veku. Takéto navyšovanie dlhu v budúcnosti môže mať negatívne následky – spotrebitelia by mohli do dôchodku vstupovať značne zadlžení, no ich príjem na dôchodku, by nemusel byť dostatočne vysoký na pokrytie všetkých svojich nákladov a zároveň na splácanie hypotéky.

Tretie riziko súvisí k konkurenčným tlakom. Individuálny prístup veriteľov k limitom a požiadavkám klientov, ktorí sa zadlžujú aj počas dôchodkového veku, môže byť vysoko rizikový. Individuálny prístup veriteľov zvyšuje riziko opätovného uvoľňovania hypotekárnych pravidiel, aby bol veriteľ naďalej konkurencieschopný. Ak má nejaký z veriteľov „voľnejšie“ interné limity, môže tak poskytnúť úver spotrebiteľom, ktorých z dôvodu rizikovosti odmietli iní veritelia, čo má, prirodzene, za následok znižovanie limitov a štandardov aj u ostatných veriteľov, aby boli tiež konkurencieschopní.

Úprava z dielne NBS je navrhnutá tak, aby pôsobila najmä preventívne a obmedzila nárast rizík v budúcnosti. Podľa NBS by mal byť vplyv obmedzenia na aktuálny trh úverov minimálny. Dnes sa dá ešte povedať, že viaceré banky pristupujú k strieborným hypotékam relatívne zodpovedne, ale silný konkurenčný tlak ich núti postupne uvoľňovať štandardy, čomu chce NBS do budúcna zabrániť.