Tatiana Michalková

V Trenčíne sídlilo v časoch, kedy vznikol dokument, vojsko. Pre mesto rozhodne nešlo o lacnú záležitosť, pretože malo za úlohu starať sa o vojakov a plniť ich požiadavky. Tie boli niekedy poriadne trúfalé a najmä drahé. „Bubon bol daný k vojsku, ktoré v tom období v Trenčíne zimovalo. Zdržiavalo sa tu od nejakých 70. rokov 17. storočia. Vyžiadal si ho od mesta vojenský veliteľ. Mešťania mali povinnosť vojenskú posádku vydržiavať. Vojaci od mesta vyžadovali platiť dane, poplatky, kŕmenie koní, platenie hostín pre vojenských veliteľov. Okrem toho prišla na mesto aj požiadavka na výrobu bubna. Zaujímavé a ojedinelé je, že sa z toho zachoval aj záznam, keďže sme ešte nikde, ani v literatúre, nezachytili, koľko stál taký bubon a koľko stáli jeho jednotlivé súčasti,“ uviedol riaditeľ Štátneho archívu v Trenčíne Peter Brindza.

Z archívneho dokumentu – účtu vyplýva, že výroba pechotného bubna stála mesto Trenčín v roku 1698 dohromady 3 zlaté a 60 denárov. Účet zároveň mapuje jednotlivé výrobné položky. Napríklad bednár zinkasoval za svoju prácu na bubne za drevenú čast 65 denárov. Ďalších 70 denárov stáli 2 teľacie kože. Zámočník dostal 40 denárov a najviac si zarobil maliar, ktorý zinkasoval až 1 zlatý.

„Dá sa to prerátať aj na dnešné peniaze. Keďže sliepka v tom čase stála nejakých 10 až 20 denárov, takže šlo o relatívne veľký peniaz a ak to prerátame na sliepky, dalo by sa ich za to zaobstarať niekoľko desiatok,“ objasnil Brindza s tým, že ak si uvedomíme, že v 2. polovici 17. storočia bol napríklad ročný plat pomocného pisára v mestskej kancelárii niekde na úrovni okolo 20 zlatých, dá sa urobiť celkom jasná predstava o tom, aký bol bubon nákladný.

Na čo teda vojaci drahý bubon využili? „Oni bubnami vydávali povely pre ostatných vojakov. Podľa toho, ako bubeník bubnoval, išiel v čele, udával tempo pochodu, plus povely typu zastaviť, do pozoru a podobne,“ uzavrel Brindza.

Ďalší osud drahého bubna známy nie je, keďže v mestských účtoch sa viac nespomína.