„Musíme zrekonštruovať kotolňu, nakoľko sa nám veľmi zdvihli cenu plynu. Do budúcna preto musíme optimalizovať výdavky, aby sme vôbec dokázali zariadenie udržať v prevádzke,” potvrdil pre Terajšok starosta obce Roman Španihel.

Vzhľadom k oneskorenej dodávke kotla však museli rekonštrukciu preložiť až na budúci rok. Teda na obdobie, kedy bude možné z dôvodu teplotných podmienok odstaviť kúrenie aspoň na tri dni.

„Zatiaľ máme financie vyčlenené v rozpočte obce, ale ak by bola možnosť financovania programu obnovy alebo iného zdroja, tak ju určite radi využijeme,” dodal Španihel.

Začarovaný kruh

Naliehavú potrebu rekonštrukcie potvrdila aj riaditeľka centra Slavomíra Beňová. V súčasnosti sa starajú o 34 klientov. Tí zvyšovanie cien energií nepocítia prostredníctvom chladnejších radiátorov, ale vo svojich peňaženkách.

„Navýšenie cien energií neplánujeme premietať do obmedzenia kúrenia, určite nie v obytnej časti budovy, kde bývajú klienti zariadenia. Priemerný vek u našich klientov je 83,3 rokov, v tomto veku sú už veľmi citliví na chlad. Z tohto dôvodu sa navýšenie cien energií, žiaľ, musí premietnuť do zvýšenia poplatkov za naše služby,” povedala riaditeľka.

Ako ďalej uviedla, dotácie na energie od Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR SR) pokryjú iba časť nákladov. Pri poberaní nízkej sumy dôchodku však nevyhnutným navýšením úhrad dôjde k vzniku pohľadávok, ktoré sa nie vždy dajú vymôcť, vzhľadom na majetkové pomery klienta.

„Vzniká tak začarovaný kruh, kedy sa nám ako zariadeniu pri zvýšení úhrad za poskytované sociálne služby zvyšujú aj sumy pohľadávok, keďže výšky poberaných dôchodkov sa nepriamo úmerne zvyšujú vzhľadom na rast inflácie,” dodala Beňová.

Čo ak penzia nepostačí?

Neznamená to však, že by klient nemohol zotrvať v zariadení. Na úhradu sociálnej služby totiž nemusí použiť celý svoj dôchodok. Podľa MPSVR SR má právo ponechať si z neho časť zodpovedajúcu 25 percentám sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Tieto prostriedky môžu seniori investovať podľa svojich preferencií.

Chýbajúcu čiastku, ktorá by pokryla úhradu za sociálnu službu, môže doplatiť ktorákoľvek fyzická osoba, nemusí ísť vždy o potomkov. Nebýva výnimkou, že dlh hradia aj iní členovia rodiny, napríklad netere, súrodenci a podobne.

Pokiaľ sa však na úhradu dlhu nenájde nijaký dobrovoľník, prechádza povinnosť platenia za sociálnu službu na zaopatrené plnoleté deti klienta. V prípade, že ani tie nemôžu dlh finančne pokryť, prenesie sa do dedičského konania.