UPÚTAVKA – sledujte podcast – Aktuálne správy z Trenčianskeho kraja
Aktuálne počasie
Trenčín
Weather Data Source: Wetter Heute Trenčín
Bánovce nad Bebravou
Weather for the Following Location: Banovce nad Bebravou map, Slovakia
Ilava
Weather for the Following Location: Puchov map, Slovakia
Myjava
Weather for the Following Location: Nove Mesto nad Vahom map, Slovakia
Partizánske
Weather for the Following Location: Partizanske map, Slovakia
Prievidza
Weather Data Source: Wetter Heute Prievidza
Nové Mesto nad Váhom
Weather for the Following Location: Nove Mesto nad Vahom map, Slovakia
Považská Bystrica
Púchov
Weather for the Following Location: Puchov map, Slovakia
Aktuálne počasie
Weather Data Source: weerbericht morgen Trenčín
Weather for the Following Location: Banovce nad Bebravou map, Slovakia
Weather for the Following Location: Dubnica nad Vahom map, Slovakia
Weather for the Following Location: Nove Mesto nad Vahom map, Slovakia
Weather for the Following Location: Partizanske map, Slovakia
Weather for the Following Location: Prievidza map, Slovakia
Weather for the Following Location: Nove Mesto nad Vahom map, Slovakia
Weather for the Following Location: Puchov map, Slovakia
Weather for the Following Location: Povazska Bystrica map, Slovakia
Weather for the Following Location: Trencin Region map, Slovakia
Vysielame naživo
Sledujte oficiálne výsledky volieb 2022

Igor Beďač Beďo – jeho hudobnú kariéru odštartovala choroba

UPÚTAVKA – sledujte podcast

Trenčín – Nikdy sa nemal stať hudobníkom a už vôbec nie bubeníkom. V detstve mu hrozilo nielen to, že nebude chodiť, ale i amputácia nohy. Napriek tomu sa do bicích zamiloval a dokázal nemožné. Hosťom v našom podcaste bude Igor Beďač Beďo, uznávaný hudobník a bubeník. Celý rozhovor si môžete vypočuť 24. novembra 2022 od 18:00 na našom webe www.terajsok.sk.

M. S. Tešovičová
Bubeník I. Beďač. Foto: M. S. Tešovičová

Pohybujete sa v hudobnom priestore od detstva, ale celé to začalo úplne inak, ako by si človek predstavoval. Odštartovala to choroba, ochorenie bedrového kĺbu…

Je to doslova rozpad alebo deformácia bedrového kĺbu počas jeho vývoja. Hrozilo mi, že mi budú amputovať nohu. To je práve chvíľa, odkedy si na svoj život pamätám. Vtedy mama prišla „šalinou“, mnohí Trenčania či Novodubničania si pamätajú, „šalina“ tam dodnes chodí, to je električka, ktorá ide priamo až na konečnú stanicu v Tepliciach, odkiaľ je vidieť na nemocnicu. Prišli sme zo stanice rovno do nemocnice na ortopedické oddelenie. Pamätám si, že odvtedy som možno ešte stokrát videl ten veľký nápis „primár oddelenia MUDr. Magdolen“.

Vtedy ste mali 4 roky, začala sa prejavovať choroba, bolo to bolestivé?

Mnoho si z toho pamätám. Táto choroba vôbec nebolí a nevzniká na základe žiadnej fyzickej traumy, že by si človek predtým zlomil nohu, zranil sa. Len som začal krívať. Aj som párkrát za to od mamy dostal. Ona bola zdravotná sestra, ja som sa pri nej často pohyboval aj v jej práci v nemocnici. Bola zvyknutá na to, že rád napodobňujem pacientov. Až raz išiel okolo mimoriadny človek, s ktorým sa dodnes stretávam, Janko Goga, ktorý bol celý život röntgenológ v Ilave. Bol to mamin kolega a tomu sa moje krívanie nezdalo. Povedal, Martuľa, poď, musíme ho zröntgenovať, toto sa mi nezdá. Nad röntgenom sa zhrozila celá Ilava. Poslali nás do Bratislavy, dodnes si pamätám, ako vyšla mama z nemocnice z Kramárov a bola neskutočne uplakaná. Preplakala celú cestu sanitkou domov. Spomínam si, že šofér zastavil na ranči za Novým Mestom nad Váhom a ona ani sústo nezjedla. Povedali jej, že zrejme prídem o nohu.

Ako sa to vyvíjalo ďalej?

Bol som sediaci, ležiaci pacient. Mal som sadru, ktorá bola tak ťažká, že ma s ňou mama neuniesla. Ale to už bolo dobré obdobie. Vtedy už mama vedela, že ma niekto lieči. Ona sa nikdy nezmierila s tým verdiktom, ktorý vyriekli v Bratislave. Vtedy jej niekto povedal o významnom primárovi ortopedického oddelenia a to bol pán primár Magdolen, ktorý v tej dobe šéfoval nemocnici v Trenčianskych Tepliciach a mama sa tam so mnou vybrala.

Ako dlho liečenie trvalo?

Pán primár sa pozeral na snímky veľmi dlho. Podstatné bolo, že nezaváhal ani minútu o tom, že ma vylieči, vravel ale, že to bude trvať roky. Aj trvalo.

A ako ste sa dostali k bubnom?

Tie bicie mi napadli, keď mi otec, ktorý pracoval v Rusku a domov chodil len dvakrát do roka, raz doniesol z Ruska ako šesťročnému bubon. Keď sa iné deti hrávali vonku, ja som presedel pri mame doma na deke. Pri televízii. Občas mi mama dovolila pozerať estrádne programy a to ma zaujalo. Videl som tam hrať zdravých ľudí a mňa zvlášť zaujal bubeník. Videl som, že mu idú ruky, nohy, všetko a ja som si uvedomil, že on tú kapelu vedie. Pozrel som sa na svoju hnátu a vedel som, že s ňou nikdy nesadnem za bicie. Napriek tomu som raz mame na otázku, čo by som si prial, povedal, že chcem bubon. Otec mi následne doniesol taký malý plechový bubon s indiánmi po bokoch, ktorý mal gumové blany. K tomu boli paličky s takými smiešnymi guličkami. Ja som začal doň mlátiť, čo bolo pre moju mamu peklo, ale dopriala mi to, lebo videla, že vtedy som šťastný.

Komentáre

Tipy a podnety