30 rokov po… – Aktuálne správy z Trenčianskeho kraja
Aktuálne počasie
Trenčín
Weather Data Source: Wetter Heute Trenčín
Bánovce nad Bebravou
Weather for the Following Location: Banovce nad Bebravou map, Slovakia
Ilava
Weather for the Following Location: Puchov map, Slovakia
Myjava
Weather for the Following Location: Nove Mesto nad Vahom map, Slovakia
Partizánske
Weather for the Following Location: Partizanske map, Slovakia
Prievidza
Weather Data Source: Wetter Heute Prievidza
Nové Mesto nad Váhom
Weather for the Following Location: Nove Mesto nad Vahom map, Slovakia
Považská Bystrica
Púchov
Weather for the Following Location: Puchov map, Slovakia
Aktuálne počasie
Weather Data Source: weerbericht morgen Trenčín
Weather for the Following Location: Banovce nad Bebravou map, Slovakia
Weather for the Following Location: Dubnica nad Vahom map, Slovakia
Weather for the Following Location: Nove Mesto nad Vahom map, Slovakia
Weather for the Following Location: Partizanske map, Slovakia
Weather for the Following Location: Prievidza map, Slovakia
Weather for the Following Location: Nove Mesto nad Vahom map, Slovakia
Weather for the Following Location: Puchov map, Slovakia
Weather for the Following Location: Povazska Bystrica map, Slovakia
Weather for the Following Location: Trencin Region map, Slovakia
Vysielame naživo
Sledujte oficiálne výsledky volieb 2022

Trenčianska univerzita hostila bývalé politické elity

30 rokov po…

TRENČÍN – Katedra politológie Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka hostila bývalé politické elity, ktoré stáli pri vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Tá začala písať svoju históriu 1. januára 1993, uznaná susediacimi štátmi aj medzinárodným spoločenstvom.

Trenčianska univerzita hostila bývalé politické elity. Foto: Tomáš Somr
Tomáš Somr
Trenčianska univerzita hostila bývalé politické elity. Foto: Tomáš Somr
Tomáš Somr
Trenčianska univerzita hostila bývalé politické elity. Foto: Tomáš Somr
Tomáš Somr
Trenčianska univerzita hostila bývalé politické elity. Foto: Tomáš Somr
Tomáš Somr
Trenčianska univerzita hostila bývalé politické elity. František Mikloško.. Foto: Tomáš Somr
Tomáš Somr
Trenčianska univerzita hostila bývalé politické elity. Jaroslav Wolf.. Foto: Tomáš Somr
Tomáš Somr
Trenčianska univerzita hostila bývalé politické elity. Ľudovít Černák.. Foto: Tomáš Somr
Tomáš Somr
Trenčianska univerzita hostila bývalé politické elity. Ľudovít Černák, František Mikloško.. Foto: Tomáš Somr
Tomáš Somr
Trenčianska univerzita hostila bývalé politické elity. Peter Weiss.. Foto: Tomáš Somr

František Mikloško, Peter Weiss, Ľudovít Černák a Jaroslav Wolf sa v dvojhodinovej diskusii snažili študentom TnUAD vysvetliť udalosti viazané na zánik vtedajšieho Československa.

„Podľa výskumov verejnej mienky boli naši ľudia proti rozdeleniu spoločnej republiky. No zopár politikov si myslelo, že Slováci potrebujú iba niekoho, kto by zavelil, postavil sa do prvej línie a oni sa potom pridajú a zvyknú si,” povedal František Mikloško, bývalý predseda Slovenskej národnej rady, ktorý zvrchovanosť nášho štátu nepodporoval, no cítil, že myšlienka národnej emancipácie je v priestore strednej Európy veľmi silná. 

Vzťah Čechov a Slovákov k vlastnej štátnosti bol však odlišný. Kým Česi vnímali Československo ako svoj obnovený český štát rozšírený o Slovensko, Slováci chceli byť uznaní za svojbytný národ.

Koncept zrovnoprávnenia Slovákov ale nebol naplnený. Naopak. Antonín Novotný, vtedajší československý prezident v 1960 prijal takú ústavu, kde zo všetkých slovenských národných orgánov zostala iba Slovenská národná rada. Aj tá mala vyslovene iba dekoratívnu funkciu.

„K zvratu došlo v roku 1968, keď sa prijal ústavný zákon o Československej federácii, na ktorého základe vznikla Česká republika a Slovenská republika. Preto vždy hovorím, že Slovenská republika nevznikla 1. 1. 1993, ale 1. 1. 1969,” vysvetlil Peter Weiss, ktorý pomáhal transformovať bývalú komunistickú stranu do demokratických pomerov. V etapách tiež zakladal Stranu demokratickej ľavice.

„Medzi Čechmi a Slovákmi ale nikdy nebola spoločná predstava o tom, ako by mal štát vyzerať. Po roku 1989 Česi tiež pochopili, že Slovákov už geopoliticky nepotrebujú, pretože mali výhodnejšiu štruktúru národného hospodárstva a verili, že predbehnú Poliakov, Slovákov aj Maďarov v integrovaní sa do Európskej únie. Došlo teda k dohode, že sa rozdelíme,” doplnil Weiss.

A spôsob, akým sa nakoniec Československo rozdelilo, bol na pozadí krvavo sa rozpadajúcej Juhoslávie alebo Sovietskeho zväzu priam ukážkový, hladký a bezkonfliktný. Okrem iného, v Českej republike zostalo žiť asi 300-tisíc Slovákov a na Slovensku asi 60-tisíc Čechov.

Ekonomická transformácia ale oveľa tvrdšie zasiahla Slovensko. Z rozhodnutia centrálnych orgánov sme si neuvážene zlikvidovali ťažký a zbrojársky priemysel, ktorý tvoril silnú ekonomickú štruktúru. Postupne sa tak začali prehlbovať aj sociálne rozdiely.

„Vznik Slovenskej a Českej republiky bol vtedy tak trochu výsledkom snahy politikov bačovať si na svojom piesočku a robiť si svoju vlastnú politiku. Klaus chcel bačovať aj na Slovensku, ale to mu Slováci nedovolili. Na Slovensku si v tom čase budoval svoj silný kult osobnosti Mečiar, ktorého v roku 1991 zosadili z funkcie premiéra parlamentu. A ten z toho veľmi profitoval, keďže pre Slovákov je špecifické, že držia stranu tomu, komu bolo ublížené,” opísal vtedajšiu situáciu Jaroslav Wolf, bývalý predseda Sociálnodemokratickej strany Slovenska, ktorý bol aj súputníkom Alexandra Dubčeka.

Treba však uviesť, že ani Mečiar nemal vo svojom programe rozdelenie spoločného štátu. Chcel iba silné Slovensko. Alexander Dubček sa tiež snažil o zachovanie federácie dvoch rovnoprávnych štátov, no Mečiarova hviezda žiarila viac ako Dubčekova. Žiaľ, autonehoda, na ktorej následky zomrel 7. novembra 1992, ukončila aj jeho politické možnosti.

Komentáre

Tipy a podnety