Chmeľnice miznú pred očami

NEMŠOVÁ – História pestovania chmeľu na Slovensku siaha do roku 1956, keď v Častkovciach pri Novom Meste nad Váhom pokusne vysadili prvý hektár. V časoch najväčšej slávy sa pestovaniu tejto rastliny venovalo 42 producentov na výmere okolo 1200 hektárov. V súčasnosti zostal jediný, a to poľnohospodárske družstvo Vlára Nemšová.

Spolu s ním pestuje chmeľ ešte banskobystrický pivovar, ktorý rovnako vlastní niekoľko hektárov chmeľníc. Prečo sme ale svedkami situácie, kedy nám miznú chmeľnice priamo pred očami a hrozí, že zaniknú úplne?

Podľa Jany Holéciovej, hovorkyne Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, medzi najväčšie problémy pestovateľov patrí otázka sceľovania pôdy. „Na to, aby sa mohli rozširovať hektáre chmeľníc, potrebujú mať istotu v otázke vlastníctva pozemkov. Výrazne by im pomohlo, keby Slovenský pozemkový fond udelil súhlas na budovanie chmeľníc na pôde fondu. Priestor na zlepšenie vidíme aj pri zjednodušení – zjednotení administratívy pri chemickej ochrane chmeľu, povoliť tie prostriedky, ktoré sú povolené v Českej republike,” povedala pre Terajšok Holéciová.

Aj týmito krokmi by sme teda mohli zabezpečiť kontinuálny rozvoj slovenského chmeliarstva a urobiť z neho zaujímavý slovenský exportný artikel. „Chmeľ môže byť veľmi zaujímavá exportná komodita. Pri vhodne a motivačne nastavených podporách by sme mohli pestovať 10-násobne viac chmeľu ako dnes,” dodala Holéciová.

Skončiť zatiaľ neplánujú

PD Vlára Nemšová sa už niekoľko rokov snaží o zachovanie miestnych chmeľníc. Súčasná energetická kríza však zasiahla aj ich. „Je to momentálne veľmi náročné, pretože ceny energií sa zvýšili 10-násobne oproti minulému roku. Uvidíme, ako zareaguje štát, či nám v niečom pomôže alebo nie, ale zatiaľ neplánujeme ukončiť pestovanie chmeľu,” povedal pre Terajšok Michal Bulko, hlavný mechanizátor poľnohospodárskeho družstva.

Dlhodobo pestujú jednu z najslávnejších odrôd Poloskorý žatecký červenák (Humulus Lupulus), ktorá je známa svojou ušľachtilou horkosťou. Určitá časť produkcie zostáva na Slovensku, zvyšok putuje na vývoz do zahraničia. No extrémne horúčavy a sucho, s ktorými sme v lete bojovali, ovplyvnili rast chmeľu. „Za iných okolností by chmeľ vyrástol až po vrch konštrukcie, ale keďže nemal dostatok vlahy, začal skôr kvitnúť a nedosahuje takú výšku ako po minulé roky. Šišky sú menšie. Je ich síce veľa, ale nemajú takú veľkosť, ako keď má dostatok vlahy,” opísal Bulko. Podľa jeho odhadov by sa tohtoročná úroda mala pohybovať od 1-1,2 tony na hektár.

Záujem o prácu v chmeľnici je však veľmi malý, keďže ide o fyzicky náročnú prácu. A chmeľové brigády majú svoju slávu tiež už dávno za sebou. Michal Bulko nám ale priblížil, čo sa deje s chmeľom po jeho dozretí. „Chmeľ dozrieva približne v polovici augusta. Strhávačmi sa z konštrukcie strhnú celé révy, uložia sa na vlečku a odvážajú do česacej linky. Tam sa oddeľujú šišky od zvyšku rastliny. Šišky ďalej putujú do sušičky, kde sa pri teplote do 60 stupňov Celzia vysušia na vlhkosť 10,5 percenta. Následne sa lisujú do hranolov a putujú konečnému spotrebiteľovi.” 

Chmeľ ako liek

Najznámejším produktom vyrobeným z chmeľu je, samozrejme, pivo, no táto rastlina sa vďaka svojim zdravotným benefitom teší záujmu aj zo strany vedy. Je totiž osvedčeným prírodným liekom. „Chmeľové šištičky sa využívajú vo farmakologickom, kozmetickom a potravinárskom priemysle. Lupulín, zelenožltý prášok nachádzajúci sa v chmeľovom kvete, má tlmivý účinok na mozgovú kôru a spomaľuje srdcovú akciu. Využíva sa preto pri nervovej predráždenosti a pri pocite napätia spojenom s nespavosťou,” hovorí Anton Blahuš, odborník na liečivé rastliny z Trenčína. Tlmí tiež mužskú pohlavnú podráždenosť, ženám, naopak, pomáha regulovať menštruačný cyklus. Napomáha vylučovaniu žalúdočných štiav, využívajú ho aj pri príprave kloktadiel a iných prípravkoch s antiseptickým pôsobením. Vyskúšate? Pred užívaním akýchkoľvek liečiv, aj tých prírodných, sa však najskôr poraďte s odborníkom.