Vrátili život zabudnutým krojom – Aktuálne správy z Trenčianskeho kraja
Aktuálne počasie
Trenčín
Weather Data Source: Wetter Heute Trenčín
Bánovce nad Bebravou
Weather for the Following Location: Banovce nad Bebravou map, Slovakia
Ilava
Weather for the Following Location: Puchov map, Slovakia
Myjava
Weather for the Following Location: Nove Mesto nad Vahom map, Slovakia
Partizánske
Weather for the Following Location: Partizanske map, Slovakia
Prievidza
Weather Data Source: Wetter Heute Prievidza
Nové Mesto nad Váhom
Weather for the Following Location: Nove Mesto nad Vahom map, Slovakia
Považská Bystrica
Púchov
Weather for the Following Location: Puchov map, Slovakia
Spravodajský web Fórum

Poklad z histórie

Vrátili život zabudnutým krojom

Trenčianske Jastrabie – Obec Trenčianske Jastrabie, tak ako každá slovenská obec, mala v minulosti svoje vlastné kroje. Ako čas letel, ľudia sa sťahovali, do módy prišli mestské odevy, do obce železnica a kroje sa z Jastrabia postupne vytratili.

Tatiana Michalková

8. 9. 2022

8:00

Mária Ďurčová
Zabudnutým krojom vrátili život

Dospelo to až do štádia, že aj starí ľudia zabudli, ako kedysi jastrabské kroje vyzerali. Stratené tak zostali vyše sto rokov. Až kým si jedného dňa obyvateľ obce Michal Jambor nepovedal, že to tak nemôže zostať a začal pátrať. Hľadaniu po tom, ako vyzerali kroje, zasvätil dlhé tri roky. Jeho mravenčia práca, vytrvalosť a odhodlanie napokon priniesli svoje ovocie a objavil nielen fotografie, ale aj dôležité časti jastrabských krojov, ktoré teraz, po sto rokoch, uzreli vďaka tomu, že sa spojil s etnologičkou Janou Kucbeľovou zo spoločnosti Parta – slovenské ľudové umenie a starostom Marekom Brožekom, svetlo sveta a obec Jastrabie má po desaťročiach opäť svoje kroje.

Začiatky boli náročné, kroje si už nik nepamätal

Muž, vďaka ktorému je opäť známe, ako vyzeral jastrabský kroj, sa volá Michal Jambor. On i manželka pochádzajú z obcí, kde sa ľudový kroj nosí pri rozličných príležitostiach dodnes. „Ďalej to bola túžba zanechať tu niečo hodnotné pre nasledujúce generácie,“ odpovedá Jambor na otázku, prečo mu napadlo pátrať po jastrabských krojoch a dodáva, že ďalším dôvodom bolo, že chcel pokračovať v posolstve pátra Milana Hromníka, rodáka z Jastrabia. Ten zanechal po sebe knihu o histórii obce a Jambor a jeho priatelia ju chceli doplniť o ľudový odev, čo sa im aj podarilo, aj keď ako sám hovorí, hľadanie bolo skutočne náročné. „Najstarší občania si už ľudový odev našej obce nepamätali a väčšia časť mladšej generácie sa domnievala, že kroj v našej obci neexistoval,“ povedal. Dodáva, že v písomných prameňoch sa kroj z Jastrabia nespomínal takmer vôbec. „Ľudový kroj sa v našej obci prestal nosiť veľmi skoro, zrejme v období príchodu železnice ho začali naši predkovia odkladať. Tak sa dochovalo v obci len zopár odevných súčiastok – torzo rukávcov, ručník a čepiec a fotografie. U pani Kucbeľovej sa našla vesta a rukávce,“ vymenúva Jambor, ktorý pátraniu zasvätil tri roky života. Hľadal v múzeách v Trenčíne, Topoľčanoch, Prahe, Budapešti a Strážnici. Obrátil sa na Maticu slovenskú, knižnicu v Trenčíne, Ústredie ľudovej umeleckej výroby v Bratislave, prehľadal obecné kroniky Trenčianskeho Jastrabia aj susedných Mitíc, literárne zdroje aj internet. Najviac si cení svadobný čepiec obyvateľky Jastrabia Gitky Koreňovej, ktorá ho dlhé roky opatrovala z lásky k svojim predkom. Ako sám priznal, aj jeho motiváciou je uchovať tradície predkov.

Veľká pátračka

Ja som sa ku krojom z Jastrabia dostala tak, že mi zatelefonoval Michal Jambor. Už dlhú dobu sa pokúšal zistiť, ako vyzeral kroj v obci, kde nenašli zachovaný kompletný kroj, podarilo sa im nájsť len fotografie. V nejakej literatúre našli zmienku, že ich kroj vyzeral podobne ako kroj v susednej obci Dubodiel, chceli vytvoriť niečo podobné a svojpomocne si to ušiť. Povedala som mu, že kroje vyrábam, som etnografka, že by som im v tom možno vedela pomôcť,“ hovorí Jana Kucbeľová, ktorá spolu s Jamborom vypátrala, ako vyzerali niekdajšie jastrabské kroje a aj ich ušila.

Na začiatku bola falošná stopa

Vďaka historickým fotografiám Jana Kucbeľová zistila, že jastrabský kroj podľa fotografií nie je identický s dubodielskym, ako sa pôvodne všetci domnievali. Začala bádať aj po vlastnej línii, stretla sa so starostom Jastrabia aj Jamborom a poprosila ich, aby preskúmali povaly, pivnice. „Verila som, že sa niečo nájde. Navyše som sa dozvedela, že takýto podobný kroj bol v susedných Miticiach. V archívoch Pražského národného múzea sa podarilo objaviť fotografiu zo susednej obce Motešice a prišli sme na to, že ten kroj bol veľmi podobný. Tým, že pre mňa má fotografia celkom inú výpovednú hodnotu ako pre laika, dokázala som zistiť, že variant nafotený na jastrabských fotkách je ten istý, ako je na fotkách z Motešíc,“ priblížila Kucbeľová.

Kroje sa delia do skupín

Etnológovia delia kroje do takzvaných odevných skupín. Do jednej odevnej skupiny patria kroje obcí, ktoré majú rovnaké signifikantné prvky, ale rozlišujú sa v detailoch. Kroje sa tiež delili na pracovné, sviatočné a slávnostné. „Delení odevu je veľmi veľa. Ja som sa rozhodla pre Jastrabie urobiť dva typy odevov – pracovné a sviatočné, rozdiel bol najmä v použitých materiáloch. Dvom ženám sme vyrobili pracovný kroj, dvom sviatočný. Podarilo sa mi urobiť čo najvernejšiu rekonštrukciu odevu. Medzitým sa našťastie v jednej skrini našiel aj originál čepiec, takže do budúcna si budú môcť ženy vyšívať aj čepiec,“ uzavrela Kucbeľová.

Dalo sa z nich veľa vyčítať

Kroje mali v minulosti závažnú estetickú funkciu a dalo sa z nich vyčítať veľmi veľa faktov: to, či je dievča slobodné alebo ide o vydatú ženu, či nosí smútok, či je bohatá alebo chudobná, prípadne, na aký cirkevný sviatok či slávnosť sa vyobliekala. Napríklad v advente a pôste sa ľudia snažili pripodobňovať liturgickej farbe v kostole, teda do fialových alebo tmavších farieb. Aj staršie ženy sa už obliekali do tmavšieho. Žiaľ, v niektorých dedinách, podobne ako v Jastrabí, sa už detaily odievania nedozvieme, ale môžeme vychádzať zo všeobecne platných faktov.

Oživili výšivku,  ktorá už bola mŕtva

Zaujímavosťou je, že rukávce sú okrem krížikovej výšivky na ramenách v spodnej časti vyšité zložitou a už takmer zaniknutou textilnou technikou. Volá sa výšivka „poriase“ alebo výšivka „po zbere“, ktorá sa v minulosti vyšívala v rôznych častiach Slovenska. Niekde je už takmer mŕtva, zaniknutá. Jana Kucbeľová však našla ženu, ktorá vďaka samoštúdiu túto techniku zvládla a rukávce vyšila pôvodným spôsobom. Podarilo sa im tak oživiť zaniknutú textilnú techniku.

Kroje predstavili na Hodových slávnostiach

Oživené jastrabské kroje prvýkrát predstavili ľuďom na augustových Hodových slávnostiach a po Slovensku i v zahraničí ich bude hrdo prezentovať tamojšia folklórna skupina. „Teraz máme prvé dva mužské a 4 ženské kroje. Finančne nám s tým pomohol aj Trenčiansky samosprávny kraj, ktorý nám zafinancoval polovicu krojov. Šesť párov stálo 4000 eur a ďalší rok by sme chceli ušiť ďalšie kroje, aby naša folklórna skupina, ktorá má 20 stálych členov, mala celá kroje,“ uzavrel starosta obce Marek Brožek.

Mária Ďurčová
Krásne kroje z Jastrabia
Mária Ďurčová
Krásne kroje z Jastrabia
Mária Ďurčová
Krásne kroje z Jastrabia

Komentáre

Start the discussion at

Pokračovať na diskusiu
Tipy a podnety