Vydržanie pozemku má efektívnejšie pravidlá

TRENČIANSKY KRAJ – Dohodli ste sa s druhou stranou na predaji pozemku, vyplatili kúpnu sumu, ale zabudli ste požiadať kataster o zmenu vlastníctva nehnuteľnosti? Pozemok ste v dobrej viere užívali niekoľko rokov a neskôr v užívaní pokračovali aj vaši potomkovia? V prípade zistenia, že im pozemok oficiálne nepatrí, je možné požiadať súd o vydržanie.

„Vydržanie je jedným zo zákonných spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva po splnení zákonom stanovených predpokladov, ktoré musia byť splnené po celú vydržaciu dobu. Hlavným zmyslom inštitútu vydržania je potreba zosúladenia faktického stavu so stavom právnym, najmä teda, aby údaje v katastri nehnuteľností zodpovedali reálnemu stavu,” vysvetlila pre Terajšok Danica Birošová z advokátskej  kancelárie v Trenčíne.

V praxi to znamená, že vlastníkom veci by ste sa stali vtedy, ak ju máte v nepretržitej držbe po dobu troch rokov v prípade hnuteľnosti, a po dobu desať rokov ak ide o nehnuteľnosť. Do tejto držby sa započítava aj držba vášho právneho predchodcu, napríklad rodiča. Vlastnícke právo pôvodného majiteľa zaniká, ak sa svojho práva počas doby vydržania nedomáhal. Čo sa týka predmetu, ktorý má byť objektom vydržania, tento musí byť na vydržanie spôsobilý. Vydržaním nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo k veciam, ktoré sú vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených osôb. Ide napríklad o nerastné bohatstvo, vodné toky, podzemné vody a iné.

Koniec pozemkovým špekuláciám

Vydržanie sa do konca apríla 2021 robilo formou notárskej zápisnice. Zákon vtedy notárom umožňoval vydať osvedčenia bez zverejnenia a v pomerne krátkom čase, niekedy aj v priebehu jedného dňa. Dnes o tomto procese rozhoduje súd v tzv. konaní o potvrdení vydržania, ktoré je riadnym súdnym konaním. „Presadenú úpravu vnímame ako účinný nástroj na to, ako zabezpečiť efektívne potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo tzv. vecného bremena súdom, no zároveň vytvoriť priestor pre účinnú obranu toho, kto je vydržaním dotknutý na svojich právach. Teda aby už nedochádzalo k situáciám, že prostredníctvom inštitútu tzv. vydržania boli špekulatívne prevádzané pozemky, pričom skutoční majitelia týchto pozemkov o tom často ani len netušili,” povedal pre redakciu Peter Bubla z tlačového oddelenia ministerstva spravodlivosti, ktoré bolo predkladateľom novely zákona č.161/2015 Civilného mimosporového poriadku.

Zlepšenie prístupu k spravodlivosti

Novinkou v celom procese je vyzývacie uznesenie, teda povinnosť zverejniť informácie o tom, že niekto žiada potvrdenie vydržania súdom. Kto má teda na liste vlastníctva zapísané vlastnícke alebo iné právo k nehnuteľnosti, stane sa účastníkom navrhovaného konania. Všetky dotknuté strany tak budú mať možnosť vyjadriť sa, či navrhovateľ skutočne spĺňa podmienky vydržania. Budú tiež môcť chrániť svoje vlastnícke práva formou podania námietok proti vyzývaciemu uzneseniu. „Vlastnícke právo je jedným zo základných práv zaručujúcich Ústavou Slovenskej republiky, je absolútne a platí erga omnes, teda voči všetkým. Pokiaľ v konaní o potvrdení vydržania vyjdú najavo skutočnosti preukazujúce existenciu silnejšieho práva, ktorým vlastnícke právo nepochybne je, návrh na potvrdenie vydržania konajúci súd spravidla zamietne,” uviedla Birošová. V opačnom prípade súd vydá rozhodnutie, ktorým potvrdí, že navrhovateľ vydržal právo k nehnuteľnosti. To je nevyhnutným podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností.

Proti rozhodnutiu v prípade potvrdenia vydržania pozemku navrhovateľom je možné podať odvolanie v lehote 15 dní. „V tejto súvislosti je však potrebné podotknúť, že v prípade, ak bez vlastnej viny nemohol oprávnený vlastník uplatniť námietky v pôvodnom konaní, je možné domáhať sa svojho vlastníckeho práva k pozemku žalobou,” doplnila Birošová.