Pred 70 rokmi vyboxoval životný úspech

TRENČÍN – Rodák z Kubrej, miestnej časti Trenčína, húževnatý a skromný športovec, vybojoval vo finále helsinského olympijského boxerského turnaja v roku 1952 najcennejší kov. 

Pred štyrmi rokmi slávila boxerská legenda z Trenčína Ján Zachara okrúhle výročie narodenia. Dnes si pripomíname okrúhlych 70 rokov od fantastického zisku olympijského zlata. Víťaz z Helsínk 1952 spomínal na svoje prvé športové kroky, ktoré ho priviedli k zisku najcennejšej medaile.

„Najprv bolo treba porobiť doma, chodili sme ako deti na drevo cez leto, pretože sme kúrenie doma nemali a potom sme využívali hry. Takže to športovanie bolo trošička iné,“ rozhovoril sa na úvod Ján Zachara, olympijský víťaz v boxe z Helsínk 1952.

Začiatky boli ťažké. A boli aj chvíle, kedy pochyboval, či má pokračovať. Našli sa totiž neprajníci, ktorí ho za šampióna nepovažovali. 

„Viac-menej, nebolo to pre šport, ale tie náhľady boli trošička iné. Zo začiatku ma považovali niektorí tzv. odborníci, že ja som borec bez úderu. Áno, že nemám úder, že neobstojím,“ zaspomínal olympijský víťaz.

Neodradilo ho to. Naopak, to bol impulz, ktorý ho hnal dopredu a nedovolil mu vzdať sa. Motivoval ho aj zisk prvej medaily, ktorú dostal za tretie miesto na turnaji v Dubnici. Hoci to bola obyčajná plaketa z hliníku, váži si ju rovnako ako tú zlatú.

„Bol to taký popud, že aby som zostal pri tom športe, pretože niektorí chlapci, ako sa hovorí, po prvom takom úspechu alebo aj neúspechu zahadzujú zbrane do žita, no a ja som zostal, ako sa hovorí, tomu športu verný,“ dokončil Zachara.

Zostať verný športu, zo slávy nespyšnieť, byť skromný a postupne ísť za svojimi cieľmi, je aj jeho odkazom dnešnej mladej generácií.

Kto je Ján Zachara?

Ján Zachara sa narodil 27.augusta 1928 v Kubrej v Trenčíne. Na Olympijských hrách v Helsinkách, ktoré sa konali v od 19. 7. do 3. 8. 1952 zdolal na ceste do finále postupne Švéda Akeho Wärnströma, Kórejca Seo Byeong-rana, Maďara Jánosa Erdeia a v semifinále Johna Leichsinga z Juhoafrickej republiky. Vo finále ho čakal favorizovaný Talian Sergio Caprari, po vyrovnanom boji získal zlato Zachara. 

Kariéru ukončil v roku 1959, usadil sa v Dubnici nad Váhom. Pôsobil ako tréner, pod jeho vedením získalo družstvo boxerov Spartaka SMZ Dubnica v rokoch 1969, 1971 a 1972 tri tituly majstrov Československa.