Odkiaľ sa vzali veľkonočné zvyky? - Aktuálne správy z Trenčianskeho kraja
Trenčín
Weather Data Source: Wetter Heute Trenčín
Bánovce nad Bebravou
Weather for the Following Location: Banovce nad Bebravou map, Slovakia
Ilava
Weather for the Following Location: Puchov map, Slovakia
Myjava
Weather for the Following Location: Nove Mesto nad Vahom map, Slovakia
Partizánske
Weather for the Following Location: Partizanske map, Slovakia
Prievidza
Weather Data Source: Wetter Heute Prievidza
Nové Mesto nad Váhom
Weather for the Following Location: Nove Mesto nad Vahom map, Slovakia
Považská Bystrica
Púchov
Weather for the Following Location: Puchov map, Slovakia

Pôvod treba hľadať u Slovanov

Odkiaľ sa vzali veľkonočné zvyky?

SLOVENSKO – Odkiaľ sa vzali veľkonočné zvyky? Prečo chlapci šibú dievčatá a tie im za odmenu dávajú maľované vajíčka? Etnologička Katarína Nádaská vysvetľuje, že pôvod veľkonočných sviatkov môžeme hľadať u starých Slovanov.

alt test
Šibačka a oblievačka je starý magický rituál. Autor: Lubie Sutton

Od Škaredej stredy po Veľký týždeň

Po fašiangoch, čase výdatného hodovania, zabíjačiek, svadieb, sprievodov, zábav, plesov a bálov, prichádza v cirkevnom roku na rad Veľký pôst. To je naopak obdobie skromnosti. „Vo všeobecnosti platilo, že cez štyridsaťdňový pôst sa ľudia vyhýbali jedeniu mäsa. Gréckokatolícki a pravoslávni veriaci dokonca nejedli ani len syr a nepili mlieko. Štyridsať pôstnych dní je symbolický počet, pripomína niekoľko udalostí z biblického rozprávania –  štyridsať dní trvala potopa sveta, štyridsať rokov blúdili Izraeliti po púšti, kým prišli do zasľúbenej zeme. Rovnako štyridsať dní strávil Mojžiš na hore Sinaj, ale aj Ježiš Kristus sa pred svojím verejným účinkovaním utiahol do samoty a štyridsať dní sa postil,“ hovorí etnologička Katarína Nádaská. 

Veľký pôst sa tak začínal Popolcovou stredou a jeho vyvrcholením bol Veľký piatok, spomienka na Kristovo umučenie a ukrižovanie. Pôst sa končil na Bielu sobotu po nočnej vigílii, teda obradoch Vzkriesenia. „Veľkonočné sviatky v sebe spájajú dva pôvodné prvky – starší pochádza ešte z čias starých Slovanov. Tí slávili v jarnom období solárny kult a začiatok poľnohospodárskych prác. Obdobie medzi zimou a letom pokladali za čas prebúdzania prírody a celej vegetácie zo zimného spánku, za čas zrodu nového života. Kresťanstvo postupne prirodzeným spôsobom nadviazalo na slávenie tohto pohanského prírodného sviatku, ktorý sa u našich slovanských predkov tešil veľkej obľube,“ približuje K. Nádaská. 

Veľký piatok, čas obradov a mágie

Na Veľký piatok sa za starých čias dodržiavali rozličné zvyky, vykonávali obrady a magické úkony. „Veľmi rozšírené bolo ranné umývanie sa v tečúcej vode, čo sa považovalo za prevenciu pred kožnými chorobami a dievky tak chceli dosiahnuť, aby mali hladkú tvár a zabezpečili si sviežosť a krásu na celý rok. Pri tomto umývaní sa hovorievalo: „Teč vodička čistá od Pána Krista, ty omývaš drevo a kamene, umy aj mňa, hriešne stvorenie.“ Verilo sa, že práve v tento čas má voda liečivé, zázračné účinky. Na Veľký piatok bolo dobre ostrihať sa. Vlasy potom vraj celý rok budú rýchlo rásť. Takisto sa verilo, že Veľký piatok je vhodný na štepenie ovocných stromčekov. Platil nepísaný zákaz čokoľvek robiť na poli, nesmela sa teda „hýbať zem“, lebo by sa mohla privolať neúroda. Pri dojení kráv gazda obkrútil vedro konármi zo šípkového kra, aby bosorky nemali moc nad mliekom a nemohli ho zmeniť na vodu. V tento deň sa z domu opäť nič nepožičiavalo, aby sa požičaná vec nestala škodiacim nástrojom v  rukách bosorky. Ak mal niekto blchy, najlepšie sa ich zbavil práve na Veľký piatok – skôr než vyšlo slnko, bolo treba uvariť cesnak a potom vodou, v ktorej sa varil, vykropiť šatstvo a posteľ, umyť sa v nej a prípadne vyprášiť zo šiat a postele „hostí bez kostí“ palicou,“ hovorí K. Nádaská.

Biela sobota a Veľkonočná nedeľa

V Bielu sobotu bývalo zvykom, že členovia rodiny, zhromaždení vôkol ozdobeného stola, si podelili jedno vajíčko tak, aby každý dostal aspoň malý kúsok. „Šlo o to, aby rodina ostala súdržná a jednotná,“ hovorí K. Nádaská. Gazda v tento deň štrngal reťazami, aby odplašil hady, žaby a tie zvieratá, ktoré mohli škodiť ľuďom a statku.  V nedeľu gazdiné prinášali v košíčku, zvyčajne pod krásnym vyšívaným obrusom, na nedeľnú ranú omšu na posvätenie chlieb, šunku, klobásy, maslo, tvaroh, vajíčka, soľ, chren, koláče alebo veľkonočné obradové pečivá, fľašu vína alebo pálenky. Posväteným jedlám sa pripisovali magické vlastnosti, preto sa z nich na Veľkonočnú nedeľu dávalo aj dobytku, aby sa mu dobre darilo,“ vysvetľuje etnologička s tým, že tradičným veľkonočným jedlom sú vajíčka. Pokladajú sa za symbol nového života a plodnosti. 

Šibanie dievčat je  starý magický rituál

Šibanie aj oblievanie je starý magický rituál. „Pôvod šibačky a oblievačky tkvie ešte v predkresťanskom období, keď Slovania slávili sviatky jari ako symbol plodnosti a dotyk vŕbových prútikov so ženským telom znamenal odovzdávanie plodivej sily. Obrad polievania vyjadroval želanie, aby uzdravujúca, očisťujúca a omladzujúca sila, pripisovaná vode v tento čas, prešla na oblievané ženy a dievky,“ hovorí K. Nádaská.

Veľkonočný pondelok  bol oddávna tradičný sviatok mužov, mládencov a chlapcov, ktorí od skorého rána chodili „po šibačke a oblievačke“. Zvyky boli naozaj rozmanité. Niekde sa šibalo, niekde oblievalo a zasa inde aj šibalo aj oblievalo. „Na západnom Slovensku prevládala šibačka bez oblievačky. Na východe sa zase viacej polievalo než šibalo, zato na strednom Slovensku si dievky užili jedného aj druhého. Stredným Slovenskom akoby prechádzala pomyselná hranica medzi šibaním a polievaním, a práve tu sa časom oblievanie a aj šibanie spojili. Za polievanie a šibanie dostávali mládenci od dievčat vlastnoručne maľované vajíčka aj štamperlík pálenky,“ dopĺňa etnologička. 

Koho ja milujem, vajíčko mu darujem…

Odmenou za vyšibanie alebo vykúpanie bolo najčastejšie vajíčko. Keď bolo ručne maľované, plnilo aj úlohu nežného a originálneho vyznania lásky. Práve také vajíčka, ktoré dievčatá samé zdobili, mali pre mládencov najväčšiu hodnotu. „Podľa spôsobu výzdoby na vajíčku sa mohol mládenec presvedčiť, aké city k nemu dievčina v srdci prechováva. Do výzdoby vajíčka určeného vyvolenému mládencovi preto každá vkladala veľa citu a pôvabu,“ dodáva K. Nádaská. Zo zdobenia veľkonočných vajíčok vyvinulo sa postupne svojbytné skromné umenie, ktorého hlavnými nositeľkami bývali dedinské ženy. Techniky a vzory si odovzdávali z generácie na generáciu, ale z času na čas nadané gazdiné pridali k zaužívaným vzorom aj čosi originálne z vlastnej fantázie.

Tatiana Michalková

Etnologička K. Nádaská vraví, že pôvod veľkonočných sviatkov treba hľadať ešte v predkresťanskom období. Autor: Archív Katarína Nádaská

Komentáre

Tipy a podnety