Vojna u našich susedov - Aktuálne správy z Trenčianskeho kraja
Trenčín
Weather Data Source: Wetter Heute Trenčín
Bánovce nad Bebravou
Weather for the Following Location: Banovce nad Bebravou map, Slovakia
Ilava
Weather for the Following Location: Puchov map, Slovakia
Myjava
Weather for the Following Location: Nove Mesto nad Vahom map, Slovakia
Partizánske
Weather for the Following Location: Partizanske map, Slovakia
Prievidza
Weather Data Source: Wetter Heute Prievidza
Nové Mesto nad Váhom
Weather for the Following Location: Nove Mesto nad Vahom map, Slovakia
Považská Bystrica
Púchov
Weather for the Following Location: Puchov map, Slovakia

Poplašné sirény znejú každý deň

Vojna u našich susedov

TRENČIANSKY KRAJ – Svet už nebude taký, aký bol predtým. Hneď za našimi hranicami sa strieľa, padajú tam bomby. Ľudia zomierajú. Mnoho Ukrajincov, ktorí roky žijú na Slovensku, s hrôzou sleduje správy a modlia sa za svojich blízkych.

Igor má v Kyjeve rodičov aj brata

Igor Timošenko žije a pracuje v Hornej Strede. Šikovný automechanik prišiel na Slovensko pred troma rokmi. Dnes tu žije s manželkou, synom a 5-mesačnou dcérkou, ktorá sa narodila už na Slovensku. Presťahoval sa sem i jeho brat s priateľkou. V ťažko skúšanom Kyjeve však zostali jeho rodičia aj starší brat. Igor vraví, že vždy chcel odísť z Ukrajiny. Slovensko sa mu páčilo aj preto, že je tu nízka kriminalita a naše jazyky sú si podobné. „Môžem tu v kľude žiť, pracovať. Mať pokoj,“ hovorí Igor. Po tom, ako v krajine začala vojna, jeho prvou myšlienkou bolo utekať na pomoc rodine. Nakoniec zostal. Nechcel, aby jeho deti prišli o otca. Každý deň však domov telefonuje. „Je tam tatino, mamina, brat, bratova dcéra, v podstate všetka rodina. Sú v kyjevskej oblasti, v časti Kyjeva,“ hovorí Igor. „Keď som mamine volal, počul som obrovskú ranu. Mamina už to brala ako bežnú vec. Pýtam sa, čo to bolo? A ona na to, nič, zase strieľajú. Keď končíme rozhovor, lúčim sa s ňou, ako by to malo byť poslednýkrát,“ hovorí I. Timošenko s tým, že sa pokúšal rodičov presvedčiť, aby odišli na Slovensko, ale oni nechcú. „Povedali mi, že to je ich zem,“ hovorí Igor. Ten sa snaží krajanom pomôcť aspoň na diaľku. Zriadil transparentný účet, kde môžu ľudia prispievať a presne uvidia, komu ich peniaze pomôžu. 

„Zlato, začala vojna,“ povedal ráno manželke

Taras Odynak je lekár z mesta, ktoré sa nachádza 60 kilometrov od Ľvova, takmer pri poľských hraniciach. Na Slovensko prišiel v roku 2015. „Napríklad mzda na Ukrajine je oveľa menšia. Ak to prerátame na eurá, moja mzda tam bola približne 250-300 eur. Nemôžem povedať, že dôvodom bol vtedy vojenský konflikt na Donbase. Vtedy to ešte veľa ľudí ako konflikt nevnímalo. Prišiel som sem aj preto, že som chcel zmeniť prostredie a mám tu veľa kamarátov, tiež z Ukrajiny,“ hovorí T. Odynak. O tri mesiace za ním pricestovala manželka so šesťročným synom. „Aký je pre mňa život na Slovensku? Dobrý. Mentálne sme si ako národy veľmi blízke. Je tu nádherná príroda. Keď sme sem prišli, každý sa nám snažil s niečím pomôcť, ľudia sú tu dobrí,“ hovorí Taras. Ten nezabudne na 24. februára tohto roku. „Ráno mám zvyk hneď chytiť do ruky telefón a pozrieť ukrajinské správy. Rýchlo som zbehol dolu a hovorím: Zlato, začala vojna. Pre mňa to bol šok. Posledné dni skoro nespím, stále sledujem, čo sa deje,“ hovorí T. Odynak. „V regióne, kde sme bývali, je momentálne kľud, aj keď štyrikrát denne hlásia rozhlasom – choďte sa schovať, lebo je veľké riziko vzdušného útoku,“ hovorí T. Odynak. Na Ukrajine má mamu, ktorá je primárka v laboratóriu v nemocnici, čo je kritická infraštruktúra, takže nemôže odísť. Jeho tete, ujovi, sesternici s dcérou sa podarilo odísť a sú už v Trenčíne. „Mama chce zostať, kým je kľud, ale ak sa situáciu zhorší, sadne do auta a pôjde,“ hovorí T. Odynak. Domov si priviedol päť ľudí, ďalším – susedke a kamarátke s deťmi pomohol dostať sa na Slovensko z hranice. „Tu sa zatiaľ cítime bezpečne,“ uzavrel Taras. 

Poplašné sirény znejú aj niekoľkokrát za deň

Volodymyr Kizyma, pracuje ako lekár Rýchlej zdravotnej pomoci. Pochádza zo západu Ukrajiny. Študoval, oženil sa a žil v Ľvove. Rodina mu ostala práve tam. „Veľmi som sa bál v tých prvých dňoch,” opisuje Kizyma. Dodáva, že cez deň znejú niekoľkokrát poplašné sirény a jeho rodina musí utekať z desiateho poschodia do úkrytu aj trikrát denne. Sám sa na Ukrajinu nechystá. Každý môže podľa neho plniť svoju úlohy voči štátu kdekoľvek sa nachádza. „Cítim, že tu som viac potrebný. Jednak z mojej povinnosti ako lekár a môže to znieť prehnane, no môžem byť poslom, vysvetľovať všetkým, čo sa pýtajú a pomáhať tým, čo zostali tam.” V. Kizyma bol vychovaný čiastočne v ruskej kultúre. Jeho matka pochádza z Ruska, vydala sa za Ukrajinca a odišla tam žiť. V Rusku síce Kizyma má ďalšiu rodinu, no od roku 2014, pre veľké politické napätie, ktoré sa pretavuje aj do medziľudských vzťahov, spolu nekomunikujú. Na Slovensku je viac ako 12 rokov. Predtým pracoval v zahraničí a prešiel mnoho krajín. „Prísť na Slovensko bola v tom čase najlepšia možnosť. Bol som vedľa domoviny a z druhej strany je tu značná mentálna a kultúrna blízkosť,” uzatvára Kizyma.

Pred vojnou objala rodičov,  teraz nevie, kedy ich uvidí

Tetiana Dereka je na Slovensku s rodinou takmer štyri roky. Pracuje ako docentka katedry fyzioterapie na Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka. V domovine bývala vedúcou katedry telesnej výchovy a pedagogiky športu na Kyjevskej univerzite. „Prvý na Slovensko prišiel môj starší syn Egor, potom aj manžel. Dcéra Daria vtedy ukončila piaty ročník a do šiesteho už išla v Trenčíne,” približuje Dereka. Už od roku 2014 bola podľa nej na Ukrajine veľmi komplikovaná politická aj ekonomická situácia, a to motivovalo jej rodinu presťahovať sa. „Každé ráno si voláme s rodinou, 24. februára som sa dozvedela od matky, že všetci ľudia z Kyjeva a iných veľkých miest sa zobudili o štvrtej ráno kvôli výbuchom neďaleko od Kyjeva,” približuje Dereka. Jej rodičia bývajú kúsok od Kyjeva, tam je podľa jej slov situácia pokojnejšia. Priateľov má z celej Ukrajiny, ako napríklad Kyjev, Buča, Irpiň, Černihov, Nišyn, Sumy či Dnipro. „Tam je situácia vážnejšia. Bojím sa o nich, ale verím v ukrajinskú armádu a v silu ukrajinského národa.” Hoci sa Tetiane Dereke na Slovensku s rodinou veľmi páči, nazvala ho “malým Švajčiarskom, pokojnou krajinou s krásnou prírodou“, chýba im Ukrajina. „Nedávno som bola na návšteve u mojich rodičov, prišla som na Slovensko a o tri dni začala vojna,” uzatvára so slzami v očiach Tatiana. 

Lívia Slynková, Tatiana Michalková

Volodymyr Kizyma pracuje ako lekár RZP, a.s., foto: Miroslav Bitarovský
Tetiana Dereka pôsobí na Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka v Trenčíne. foto: Archív Tetiana Dereka
Taras Odynak je lekár, s hrôzou sleduje, čo sa deje na Ukrajine. foto: Archív Taras Odynak
Igor Timošenko žije na Slovesku už 3 roky aj s rodinou. foto: Archív Igor Timošenko

Komentáre

Tipy a podnety