Trenčianka bez pamäte nájdená v Chorvátsku - Aktuálne správy z Trenčianskeho kraja
Trenčín
Weather Data Source: Wetter Heute Trenčín
Bánovce nad Bebravou
Weather for the Following Location: Banovce nad Bebravou map, Slovakia
Ilava
Weather for the Following Location: Puchov map, Slovakia
Myjava
Weather for the Following Location: Nove Mesto nad Vahom map, Slovakia
Partizánske
Weather for the Following Location: Partizanske map, Slovakia
Prievidza
Weather Data Source: Wetter Heute Prievidza
Nové Mesto nad Váhom
Weather for the Following Location: Nove Mesto nad Vahom map, Slovakia
Považská Bystrica
Púchov
Weather for the Following Location: Puchov map, Slovakia

Exkluzívne: „Takto som zmizla!“

Trenčianka bez pamäte nájdená v Chorvátsku

TRENČÍN – Záhada od začiatku do konca! Príbeh Trenčianky Daniely Adamcovej šokoval vlani v septembri celé Slovensko aj Chorvátsko. Objavili ju v odľahlej časti chorvátskeho ostrova Krk doráňanú, dezorientovanú a s úplnou stratou pamäte.

Onedlho sa ukázalo, že žena, ktorá hovorí len po anglicky, je Slovenka z Trenčína. D. Adamcová exkluzívne pre týždenník Terajšok teraz otvorene porozprávala celý svoj záhadný príbeh. Ako sa dostala do Chorvátska? Čo si vlastne pamätá? Stala sa obeťou únosu? 

Svetobežníčka a známa šperkárka

Daniela bola vždy podľa vlastných slov energická a samostatná. V roku 1983 sa zbalila a odišla do Nemecka. Po približne roku odcestovala do Ameriky, kde zostala až do roku 2000. Tam vyštudovala umeleckú školu, zamestnala sa v klenotníctve a jej šperky začali zdobiť mnohé celebrity. Keď jej stroskotal v roku 1999 vzťah, život sa jej prevrátil naruby. „Rok som tam zostala sama, ale už to nebolo ako predtým. Bolo mi smutno za rodinou, za domovom.“ Na Slovensko sa vrátila v septembri roku 2000. Pokračovala vo výrobe šperkov, neskôr začala robiť pre pracovnú agentúru. V roku 2010 predala byt a vrátila sa nazad do Ameriky. Ako však sama vraví, už to nebola tá krajina, ktorú poznala. Po piatich rokoch odišla a pracovala v rôznych kútoch sveta. Napokon sa však vrátila na Slovensko.  

Jej cieľom bolo Španielsko, nie Chorvátsko 

„Vlani som si hľadala prácu, ale bolo to problematické. Nik ma na Slovensku nechcel zamestnať. Mala som skúsenosti zo zahraničia, ovládala som cudzí jazyk, ale nemohla som nájsť primerane ohodnotenú prácu.“ V júni 2021 stretla náhodou človeka, ktorý jej ponúkol prácu v Španielsku. „Potrebovali do hotela pár ľudí,“ hovorí. D. Adamcová vybrala peniaze z banky, aby mala na cestu aj na život, popredala šperky. Nevedela sa však skontaktovať s druhým človekom, ktorý mal ísť s ňou, tak sa rozhodla cestovať sama, na vlastnú päsť. Na internete si vyhľadala agentúru, ktorá robí rozvozy Slovákov na práce v zahraničí. „Dohodli sme sa na peniazoch a na čase, kedy ma prídu vyzdvihnúť,“ hovorí Daniela. Nespomína si však, o akú spoločnosť šlo, všetky informácie si ukladala do telefónu a notesa, o ktorý prišla. Zdá sa jej iba, že boli z východného Slovenska. 

Ako sa ocitla na chorvátskej pláži, netuší

V deň odchodu sa stretla s kamarátkami a čakala v byte na nočné vyzdvihnutie. „Bola som pripravená. Zbalená. Prišli asi po polnoci. To si pamätám, že mi zazvonili. Ale to je zároveň to posledné, na čo si spomínam,“ hovorí otvorene D. Adamcová. Netuší, či zišla s kuframi dole, nevie, do akého auta nasadla, koľko tam bolo ľudí, nevie, či zamkla dvere bytu. Jej spomienky končia v noci 20. augusta a opäť začínajú až v septembri. Čo bolo medzitým, to netuší. „Zobudila som sa v noci. Nevedela som, kde som, čo sa deje. Bola tam tma. Zima, úplne som sa triasla od zimy,“ spomína na chvíle hrôzy. Sedela na špicatom kameni, schúlená, prikrytá veľkou dekou, ktorá bola celá od krvi. Bola dobitá, doráňaná, krvavá a ako sama vraví, dokopaná. Bola paralyzovaná. Dokázala čiastočne hýbať rukami, inak sa nevedela hnúť. Rozhýbať sa jej podarilo až nadránom. Vtedy zistila, že je na ostrove pri mori. Jediné, čo pri sebe našla, boli jej slnečné okuliare, ktoré spoznala a fľaška s vodou. Pomoc si privolala tak, že kričala na ľudí, ktorí sa okolo plavili na lodi. Kričala po anglicky. Na slovenčinu si vôbec nespomínala. Ani na to, kto je. 

Spomienky, ktoré sa jej vrátili, sú desivé

D. Adamcová vraví, že v nemocnici jej nespravili dôležité vyšetrenia. Neošetrili jej ani rany. Skonštatovali iba, že jej zranenia neboli spôsobené cudzou osobou, že má silný otras mozgu, krv v ľadvinách a v krvi vysoký obsah látky, ktorá spôsobuje paralýzu svalstva. V tom čase sa rozpamätala na desivú vec. „Spomenula som si na troch ľudí. Pamätala som si, že som bola na nejakej väčšej lodi, kde boli dvaja muži a žena. Potom si pamätám, ako ma vliekli na ostrov. Tam čakal ešte jeden muž. Ťahal ma na ten ostrov. To bolo všetko, na čo som si spomenula. Ale tváre tých troch ľudí stále vidím úplne jasne pred sebou. Tie som aj opísala polícii,“ hovorí D. Adamcová, podľa ktorej sa vtedy správanie polície zmenilo. „Pozreli sa na seba, akoby vedeli, o kom hovorím a zrazu stratili záujem počúvať ma,“ tvrdí D. Adamcová. Vraví, že jej nemohli vziať ani odtlačky prstov, pretože na nich mala niečo ako lepidlo, ktoré nešlo dole. Neskôr jej policajti priniesli jej mokrý ruksak, v ktorom bolo množstvo nejakého odpadu. Našla v ňom iba kľúče od bytu v Trenčíne, ktoré spoznala. Doklady, peniaze a všetko ostatné bolo preč. 

D. Adamcová si myslí, že sa stala obeťou únosu

Daniela sa obáva, že sa stala obeťou únosu. „Asi si mysleli, že ma zabili, pretože som bola celá zakrytá uterákom na tej pláži. Je to všetko také zvláštne. Aj to, že som mala lepidlo po všetkých prstoch. Čo si myslím, že sa stalo? Keď som sa vrátila domov, začala sa mi vracať pamäť, aj slovenčina. Myslím si, že sa to muselo udiať tu, na Slovensku. Možno to nebola nejaká skutočná spoločnosť, čo som našla na internete, ale nejakí podvodníci. Nechápem, kde som bola od 20. augusta do 12. septembra. Čo sa medzitým udialo,“ hovorí D. Adamcová. Je presvedčená, že zranenia jej niekto spôsobil. Na slovenskú políciu sa však neobrátila. „V Chorvátsku mi nevzali žiadne vzorky. Tam už nič nie je, čoho by sa polícia mohla chytiť,“ hovorí D. Adamcová. Teraz varuje ľudí, ktorí cestujú za prácou do zahraničia pred dôverčivosťou. „Naozaj je lepšie najskôr si agentúru preveriť,“ dodáva žena. 

Psychicky je v poriadku, ale fyzicky nie. Neustále ju bolí hlava, má problémy so žalúdkom, s koncentráciou, nemôže spávať. „Zo začiatku som mala hrozné sny. Snívalo sa mi, že som niekde zavretá a stále som chcela utekať, ale nemohla som sa pohnúť,“ uzatvára D. Adamcová. Pre pretrvávajúce zdravotné problémy zatiaľ nemôže pracovať a jediný príspevok, ktorý dostáva, je 120 eur od Sociálnej poisťovne. Z toho však nedokáže zaplatiť ani len nájomné. Na rodinu sa obrátiť nemôže a u charít nepochodila.

Tatiana Michalková

Ak by ste chceli pomôcť D. Adamcovej prekonať toto ťažké obdobie, zverejňujeme číslo jej transparentného účtu.

Pomoc pre Danku: SK12 0900 0000 0051 8697 4489

Kod banky: 0900

BIC S.W.I.F.T.: GIBASKBX

Clearing: SLSP SC

REUTERS: SVBR, SVBS, SVBT, SVBU,

Autor foto: Michal Večeřa

HGSS Stanica Rijeka, slovensku so stratou pamäte ratovalo v Chorvátsku 12 hasičov
Kľúče od bytu jej priniesli policajti spolu s rozmočeným batohom až do nemocnice

Komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Tipy a podnety