„Pod maskou súkromných opravárov sami cestovali po oblasti a tajne zaznamenávali polohu ukrajinských jednotiek a obranných línií,“ uviedla ukrajinská tajná služba SBU. Oboch podozrivých zadržali v mieste ich bydliska.

Podľa SBU odovzdávali ruskej strane informácie o tom, kde sú rozmiestnené armádne opevnenia či ukrajinské jednotky. V prípade usvedčenia im hrozí doživotné väzenie. AFP pripomína, že ukrajinská prokuratúra začala od začiatku vojny vyšetrovať už tisíce prípadov potenciálnej kolaborácie Ukrajincov s Rusmi.

Ruským silám sa podarilo sčasti ovládnuť Charkovskú oblasť, jej rovnomennú metropolu, mesto Charkov, však dosiaľ nedobyli. Oblasť čelí nepretržitému ostreľovaniu z Ruska aj z území, ktoré už Moskva na Ukrajine okupuje.

(tasr, afp)

Rekordne najväčší úbytok morského ľadu v Antarktíde na konci roka 2023 zapríčinil neúspešné rozmnožovanie až v pätine kolónii tučniaka obrovského, uviedol Britský antarktický prieskum (BAS) v novej štúdii publikovanej časopisom Antarctic Science.

Správa vznikla pomocou satelitných údajov a hovorí o tom, ako rozpad morského ľadu ovplyvňuje cyklus rozmnožovania týchto nelietavých vtákov. Bezprecedentný úbytok morského ľadu zapríčiňujú klimatické zmeny.

Ak sa morský ľad, na ktorom kolónia hniezdi, rozpadne skôr, ako mláďatám narastie šupinové perie odolné voči vode, nemajú veľkú šancu na prežitie.

Väčšina mláďat, ktoré sa dostanú do vody neoperené, neprežije. Ich šance na prežitie sú malé aj vtedy, keď uviaznu na kuse odlomeného ľadu, pretože ich rodičia nevedia nájsť a nakŕmiť.

Výskumník z BAS však uviedol, že existujú náznaky toho, že sa tučniaky prispôsobujú. Je totiž možné, že kolónie, v ktorých zahynulo najväčšie percento mláďat, sa presúvajú na iné miesta.

Tučniak obrovský je najjužnejšie žijúcim druhom tučniaka a narastá až do výšky jedného metra. Jeho životný cyklus je počas väčšiny roka naviazaný na ľadovec napojený na pevninu.

Samičky kladú vajíčka medzi májom a júnom, mláďatá sa vyliahnu za približne 65 dní. Perie im narastie až v období medzi decembrom a januárom, kedy začína na Antarktíde leto.

(tasr, dpa)

Podľa zistení totiž takmer všetky deti umiestnené v reedukačných centrách uvádzali, že neboli informované o súdnom konaní, v ktorom súd rozhodol, že pôjdu do reedukačného centra, a nikto im ani nevysvetlil, dokedy bude ich umiestnenie trvať.

Ministerstvo priblížilo, že po zverejnení správy GP iniciovalo konzultácie s Asociáciou rodinných sudcov a súbežne s tým minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) požiadal krajské a okresné súdy o poskytnutie relevantných informácií.

„Z informácií poskytnutých súdmi vyplýva, že dieťa je pred umiestnením do reedukačného centra vypočuté sudcom len výnimočne. S cieľom riešiť identifikovaný problém MS pripravilo legislatívnu zmenu, ktorej cieľom je zabezpečiť riadnu aplikáciu participačných práv maloletého v rámci rozhodovania o jeho umiestnení do reedukačného centra v prípade nariadenia výchovného opatrenia alebo v prípade nariadenia ústavnej starostlivosti stanovením povinnosti sudcu vždy vypočuť maloleté dieťa,“ vysvetlil minister.

(tasr)

Ruské sily obsadili Záporožskú jadrovú elektráreň (ZAES) na juhu Ukrajiny v prvých dňoch invázie začiatkom roka 2022. Obe strany konfliktu sa odvtedy pravidelne obviňujú z ohrozovania tejto najväčšej jadrovej elektrárne v Európe.

„Ruskí teroristi držia v zajatí záporožskú elektráreň už 785 dní,“ uviedol Volodymyr Zelenskyj na sociálnej sieti Telegram. „Je na zodpovednosti celého sveta vyvíjať tlak na Rusko, aby zaistilo oslobodenie ZAES a jej návrat pod plnú kontrolu Ukrajiny, ako aj to, aby boli všetky ukrajinské jadrové zariadenia chránené pred ruskými útokmi,“ napísal.

„Je to jediný spôsob, ako zabrániť novým radiačným katastrofám, teda tomu, čo denne hrozí v dôsledku prítomnosti ruských okupantov v ZAES,“ dodal ukrajinský prezident.

„Havária v Černobyle ukazuje, ako rýchlo sa môžu objaviť smrteľné hrozby,“ uviedol Zelenskyj ešte v piatok.

Ruské sily obsadili v prvý deň invázie, keď na Ukrajinu vtrhli aj z Bieloruska, i jadrovú elektráreň v Černobyle, ktorá je mimo prevádzky. Zariadenie však o niekoľko týždňov neskôr opustili.

(tasr, afp)

Vstup Česka do EÚ český premiér Petr Fiala označil za „veľmi pozitívny krok“. Aj napriek všetkým krízam, ktorým Európa musela počas uplynulých 20 rokov čeliť, to podľa jeho slov bolo pre ČR obdobie rozvoja a zlepšenia možností. „Česká republika je veľmi exportná ekonomika.

Otvorený priestor a vnútorný trh EÚ je pre nás z tohto hľadiska veľká výhoda. Šance, ktoré máme vďaka úzkej spolupráci s inými európskymi štátmi, voľnému pohybu osôb, služieb a kapitálu, to všetko nás posilňuje, zlepšuje naše postavenie a zlepšuje život ľudí. Pre nás je členstvo v EÚ bezpochyby výhodné a určite nemá žiadnu alternatívu,“ podotkol predseda českej vlády.

Česko tiež podľa Fialu dokázalo najmä počas svojho druhého predsedníctva v Rade EÚ v roku 2022 posilniť v rámci Únie svoju prestíž a postavenie. Štáty strednej a východnej Európy podľa českého premiéra ukazujú, že ich hlas je dôležitý. Silu Európy zároveň vytvára to, keď si všetky členské krajiny dokážu vzájomne načúvať.

Aktuálne je podľa neho pre EÚ dôležité, aby si štáty zo všetkých kríz – energetickej aj ďalších, ktoré súvisia s ruskou agresiou na Ukrajine – a tiež z vlastných chýb vzali ponaučenie a ďalej sa sústredili na dve základné témy: konkurencieschopnosť a bezpečnosť. Dodal, že tieto témy by Únia nemala do budúcnosti podceniť.

(tasr)

„V rozhovoroch došlo k pokroku a pokračujú podľa plánu,“ informovala vo štvrtok neskoro večer miestneho času kancelária rektorky Minouche Shafikovej. „My máme svoje požiadavky, oni majú svoje,“ dodala. Vo svojom vyhlásení kancelária okrem toho poprela, že by do areálu univerzity bola zavolaná newyorská polícia. Tvrdenie označila za „nepravdivú fámu“.

Kolumbijská univerzita zrušila v reakcii na protesty prezenčné vyučovanie, respektíve prešla na tzv. hybridnú formu výuky. Študenti na oboch stranách hovoria, že došlo k zvýšeniu počtu antisemitských i islamofóbnych incidentov.

Americký prezident Joe Biden v pondelok po otázke o týchto protestoch povedal, že odsudzuje „antisemitské protesty“, ale aj „tých, ktorí nechápu, čo sa deje s Palestínčamni“.

(tasr, afp)

„Podľa v súčasnosti platnej sadzby Slotovi hrozil trest od 5 do 12 rokov, podľa novely od 3 do 8 rokov,“ píše Denník N s tým, že prokurátor sa odvolal priamo na pojednávaní.

V súdnom procese proti niekdajšiemu lídrovi SNS predtým odmietli vypovedať svedkovia Roman Kudláček a Vladimír Machaj. Slota sa pojednávania nezúčastnil zo zdravotných dôvodov, svoje obvinenie popiera.

Podľa obžaloby a výpovedí svedkov, mal bývalý predseda SNS v dvoch prípadoch získať 15-tisíc eur, za ktoré mal vybaviť zmiernenie trestov na súdoch v Žiline pre sudcu Pavla Polku, ktorý je dnes už právoplatne odsúdený.

(dennikn)

„Dva roky šoférovať nebudem a zaplatím pokutu,“ uviedol Danko. Semafor podľa svojich slov zaplatil. Odmieta, že bol v čase nehody pod vplyvom alkoholu. Avizoval, že popoludní zverejní dôkaz, že z miesta incidentu odišiel pre zlomený zub. Nebráni sa zverejneniu videa z nehody.

K dopravnej nehode lídra SNS došlo 11. januára v bratislavskej Dúbravke. Danko mal podľa svojich slov dostať šmyk a naraziť do semafora. Opozícia kritizovala, že odišiel z miesta incidentu. Vec od marca vyšetrovali ako priestupok.

(tasr)

Obaja politici „rozhodne odsúdili“ nedávne vyhlásenia izraelských predstaviteľov o rozširovaní osád na Západnom brehu, „ktoré sú v rozpore s medzinárodným právom“.

Napätie na okupovaných územiach vzrástlo po útoku palestínskych extrémistov z hnutia Hamas a ďalších ozbrojených skupín na územie Izraela zo 7. októbra 2023.

Vo februári tohto roka Francúzsko zakázalo vstup na svoje územie 28 radikálnym izraelským osadníkom. Európska únia minulý týždeň zaviedla sankcie na štyroch osadníkov a dve ich organizácie za násilnosti na území Západného brehu a Jeruzalema.

Okrem troch miliónov Palestínčanov žije v Predjordánsku aktuálne aj 490-tisíc židovských osadníkov.

Macron rokoval s jordánskym kráľom Abdalláhom aj o „katastrofálnej humanitárnej situácii“ v Pásme Gazy a vyjadril „veľké znepokojenie z možnej izraelskej ofenzívy v meste Rafah, kam pred bojmi ušlo viac než 1,5 milióna ľudí.

Obaja lídri tiež nástojili na nevyhnutnosti okamžitého a trvalého prímeria v záujme umožnenia dodávok humanitárnej pomoci a ochrany civilného obyvateľstva v Pásme Gazy.

(tasr, afp)

Testovacími pilotmi kozmickej lode Starliner od spoločnosti Boeing budú Barry „Butch“ Wilmore a Sunita Williamsová.

Kapsulu Starliner vynesie do vesmíru raketa Atlas. Starliner poletí na Medzinárodnú vesmírnu stanicu, kde skúšobne zostane jeden týždeň. Spoločnosť Boeing sa snaží v kozmickom programe dostihnúť americkú vesmírnu spoločnosť SpaceX, ktorá vysiela do vesmíru astronautov pre NASA od roku 2020.

Predchádzajúce dva skúšobné vesmírne lety lode Starliner boli bezpilotné. Prvý v roku 2019 na vesmírnu stanicu nedorazil pre chybný softvér a ďalšie problémy. Druhý skúšobný let sa uskutočnil v roku 2022. Spoločnosť musela vyriešiť napríklad problémy s padákom či drobným horľavým materiálom.

NASA si desaťročím objednala Boeing a SpaceX na prepravu astronautov na vesmírnu stanicu. Agentúra si stojí za tým, že chce na prepravu kapsule od dvoch spoločností, aj keď má byť vesmírna stanica v prevádzke iba do roku 2030.

(tasr, ap)

Dodali, že taktiež kríky bude možné vyrúbať na ploche 100 metrov štvorcových.

Podľa zoskupenia tak môžu záujmové skupiny po schválení zákona rúbať všetky stromy rastúce mimo les na ploche viac ako 300-tisíc hektrárov v hodnote viac ako jednej miliardy eur bez akéhokoľvek povoľovania. „Absurdný na tomto návrhu je fakt, že dôvodom má byť sprehľadnenie krajiny preto, aby sa vraj premnožené medvede nemali kde skrývať,“ uviedol Juraj Lukáč z lesoochranárskeho zoskupenia VLK.

Lesoochranári ešte doplnili, že hystériu okolo medveďov je potrebné riešiť predovšetkým odstránením krmovísk a vnadísk v blízkosti ľudských sídel, turistických chodníkov. „Všade po Slovensku sa na kopách nachádza naložená potrava, ktorá láka medveďov do blízkosti k ľuďom. Zámienkou na extrémne zvýšenie počtu vnadísk sa stal boj proti africkému moru ošípaných pred niekoľkými rokmi,“ dodal Lukáč. Zoskupenie uviedlo, že z tohto dôvodu požaduje zrušiť všetky vnadiská do troch kilometrov od ľudských sídel a komunikácií. Za týmto účelom vyhlásilo zoskupenie aj výzvu s názvom „Máme radi ľudí a medvede.“

(sita)

Minister Mykola Soľskyj obvinenia odmieta. K predmetnej udalosti malo dôjsť ešte medzi rokmi 2017 – 2021, teda predtým, než sa v marci 2022 stal ministrom poľnohospodárstva.

Sudca v prípade stanovil kauciu na 75,5 milióna ukrajinských hrivien (asi 1,8 milióna eur) s tým, že Soľskyj zostane vo väzbe do 24. júna. Prokuratúra na štvrtkovom pojednávaní uviedla, že za vznesené obvinenia hrozí ministrovi až 12 rokov väzenia.

Obvinený politik predložil vo štvrtok svoju rezignáciu, no technicky zostáva ministrom, až kým parlament jeho žiadosť neposúdi. Podľa agentúry Reuters je Soľskyj prvým známym ministrom za vlády prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý je podozrivý v korupčnom prípade.

Ukrajinský Národný protikorupčný úrad (NABU) uviedol, že obvinenia sa týkajú plánu na zmocnenia sa štátom vlastnenej pôdy v hodnote 291 miliónov hrivien (6,8 milióna eur) a snahy o nadobudnutie ďalšej pôdy v hodnote 190 miliónov hrivien (4,5 milióna eur). Podľa NABU bol Soľskyj na čele skupiny, ktorá vyvlastňovala štátnu pôdu v Sumskej oblasti na severe Ukrajiny.

Prokuratúra uviedla, že predmetná pôda bola nelegálne odobraná štátnym firmám a prevedená na vojnových veteránov pod podmienkou, že ju budú prenajímať niektorým súkromným firmám. Minister a jeho právnici na štvrtkovom pojednávaní uviedli, že zo žiadneho takéhoto plánu neprofitoval.

Soľskyj (44) stál doposiaľ v centre snáh Ukrajiny o udržanie vývozu ukrajinského obilia. Ruské sily totiž po spustení invázie zablokovali vývoz ukrajinského obilia cez Čierne more. Invázia skomplikovala i jeho pestovanie, keďže mnohé polia sú zamínované a ruské jednotky okupujú aj poľnohospodársku pôdu.

Ukrajina požiadala o vstup do Európskej únie, pripomína Reuters s tým, že tamojšie ministerstvo poľnohospodárstva bude veľkou súčasťou rokovaní o integrácii ukrajinského rozsiahleho poľnohospodárskeho priemyslu do EÚ.

Ukrajinský prezident Zelenskyj sa snaží presadzovať nulovú toleranciu korupcie a vlani vymenil ministra obrany po tom, čo sa objavili obvinenia z korupcie súvisiace s týmto rezortom.

(tasr, reuters)

Pôvodne mal predseda SNS upratovať mestskú časť Bratislavy 6. apríla. Termín verejnoprospešných prác ale posunul na 26. apríla z dôvodu konania prezidentských volieb.

Danko z miesta činu v noci z 11. na 12. januára odišiel a dychovú skúšku podstúpil až 15 hodín po incidente. Video z januárovej nehody nebolo dodnes zverejnené.

Nemecká železničná spoločnosť Deutsche Bahn (DB) prostredníctvom svojej hovorkyne uviedla, že vlakovú dopravu sa podarilo čiastočne znormalizovať v oblasti Porúria a na sever od spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko. Doprava však bola úplne odstavená v blízkosti stanice vo veľkomeste Bochum pri Düsseldorfe.

Diaľkové vlaky museli byť odklonené a množstvo spojov bolo zrušených alebo presmerovaných na regionálne a prímestské spoje.

Chýbajúce káble zapríčinili, že v meste Bochum nefungovali železničné stavadlá a v Severnom Porýní-Vestfálsku bola narušená rádiové spojenie, dodala hovorkyňa železníc.

Vlaky nemohli pokračovať v jazde z bezpečnostných dôvodov, lebo rušňovodiči sa nedokázali pripojiť na stavadlá, ktoré ovládajú výhybky, koľajové križovatky a návestidlá.

Nemecká železničná spoločnosť uviedla, že chýbajúce káble ovplyvnili premávku nákladných vlakov a asi 20 spojov osobných vlakov.

(tasr, dpa)

Spojené štáty v januári 2023 sľúbili, že na Ukrajinu pošlú 31 tankov Abrams po tom, ako Kyjiv mesiace žiadal o tieto stroje s tým, že sú kľúčové pre jeho schopnosť preraziť ruské línie. Bojové podmienky sa však odvtedy značne zmenili všadeprítomným používaním ruských sledovacích a bojových bezpilotných lietadiel, ktoré sťažili Ukrajine ochranu tankov, keď ich rýchlo detegujú a robia z nich tak terče útokov. Päť z týchto 31 tankov už Ukrajina stratila v dôsledku ruských útokov.

Šírenie dronov na ukrajinskom bojisku znamená, že „neexistuje otvorené priestranstvo, po ktorom by ste mohli prejsť bez strachu z odhalenia,“ skonštatoval vo štvrtok vysokopostavený predstaviteľ obrany.

Tanky zatiaľ presunuli z frontových línií a USA budú spolupracovať s Ukrajincami na obnovení taktiky, povedal podpredseda zboru náčelníkov štábov admirál Christopher Grady a tretí predstaviteľ obrany, ktorý tento krok potvrdil pod podmienkou anonymity.

Jeden z nemenovaných predstaviteľov poukázal aj na to, že hoci drony predstavujú veľkú hrozbu, Ukrajinci tiež nezaviedli taktiky, vďaka ktorým by bolo využitie tankov efektívnejšie.

(sita, ap)

Istý nemenovaný predstaviteľ mesta Fudžikawagučiko informoval, že s osádzaním sieťovej bariéry – vysokej 2,5 metra a dlhej zhruba 20 metrov – sa začne už na budúci týždeň. „Je poľutovaniahodné, že to musíme urobiť kvôli niektorým turistom, ktorí nedokážu rešpektovať pravidlá,“ povedal pre AFP.

Opatrenia tohto druhu už prijalo aj Kjóto, kde tento rok zakázali turistom v dôsledku ich nevhodného správania vstup do bočných uličiek štvrte, v ktorej žijú gejše. AFP pripomína, že do Japonska ročne prichádza obrovský počet turistov, pričom v marci prvýkrát toto číslo presiahlo tri milióny za jediný mesiac.

Sopečnú horu Fudži, ktorá je najvyšším vrchom v Japonsku, si zvykli fotografovať z mnohých miest letoviska Fudžikawagučika, odkiaľ je dobre viditeľná.

(tasr)

Tento raketomet s novou technológiou prinesie strategickú zmenu v posilnení delostreleckej sily severokórejskej armády, uviedol Kim počas skúšky. Zároveň poukázal na potrebu dodržania plánu na výrobu munície.

Začiatkom tohto týždňa Pchjongjang informoval, že Kim dohliadal aj na cvičenie simulujúce jadrový protiútok.

(afp, tasr)

Cieľom zákona je posilniť postavenie katalánčiny ako úradného jazyka v kniežatstve v Pyrenejach, kde sa postupne prestáva používať na úkor francúzštiny.

Andorra má rozlohu 468 kilometrov štvorcových. Andorrčania predstavujú približne polovicu z jej 80-tisíc obyvateľov, ale žije tam 25-tisíc Španielov a mnoho latinskoamerických migrujúcich pracovníkov, pričom španielčina sa pre mnohých stala každodenným jazykom.

Približne tritisíc ľudí, ktorí si budú musieť v roku 2024 obnoviť povolenie na pobyt, budú musieť absolvovať testy, pričom tí, ktorí ich nezvládnu, budú musieť absolvovať 30-hodinový kurz katalánčiny vo vládnom centre.

Zákon tiež umožňuje uložiť pokutu v niektorých prípadoch, keď sa v podniku alebo inštitúcii nebude hovoriť po katalánsky.

„Zmyslom tohto zákona je chrániť náš jazyk, ktorý je znakom identity a suverenity,“ povedala andorrská ministerka kultúry Monica Bonellová. Zákon bol prijatý 25 hlasmi proti trom, pričom malá strana Andorra Endavant (AE) hlasovala proti.

(afp, tasr)

„Rusko prezbrojí, nadobudne ďalšie vybavenie a spraví to, čo po roku 2014. A neskôr sa vráti,“ dodal v rozhovore pre nemeckú agentúru DPA.

Ako Wallace ďalej podotkol, „problém so zamrznutým konfliktom je, že ho musíte zaručiť“. Na to sa však ani Ukrajina už nenechá presvedčiť, pretože v minulosti sa pokúšali garantovať pomoc Kyjevu Británia, USA, Nemecko i Francúzsko.

„Takže keby ste boli Ukrajinci, dôverovali by ste v tomto momente skutočne našim zárukám? A čo by ste dali Ukrajine, aby ste ju presvedčili, aby zmrazila konflikt? … Možno by povedali: ‚Dajte nám členstvo v NATO‘,“ povedal bývalý minister.

Zároveň však odmietol špekulovať o tom, či by Ukrajina výmenou za členstvo v Aliancii bola ochotná prestať bojovať za svoje územia okupované Ruskom.

„Je to na Ukrajine, aby sa rozhodla, oni prišli o tisícky ľudí. A oni sú tí, ktorí za nás práve teraz bojujú. My nebojujeme,“ pripomenul a dodal, že podľa jeho názoru by s tým nesúhlasilo ani Rusko.

Wallace zároveň vyzval nemeckého kancelára Olafa Scholza, aby súhlasil s dodaním riadených striel typu Taurus Ukrajine. Scholz sa tomu naďalej bráni napriek opakovaným výzvam Kyjeva. Ako podotkol, rozumie Scholzovým obavám z možnej eskalácie konfliktu, podotkol však, že sú neopodstatnené.

„Počas celého tohto procesu sme mohli vidieť, že červené línie stanovené Ruskom sú ako krieda, jednoducho ich zotrú z tabule,“ uviedol. „Ukrajina sa však bude držať všetkých obmedzení, ktoré jej určíte,“ vyhlásil.

(dpa, tasr)

Navrhovatelia zároveň požiadali, aby sa voľba konala na zasadnutí SR SR 14. mája „ako bod programu bezprostredne po schválení programu zasadnutia“.

Ako dôvod uviedli uprázdnený post predsedu po odvolaní Jána Mazáka, a tiež potrebu „zabezpečenia funkčnej legitimity súdnej rady“.

„Sme presvedčené, že na čele súdnej rady musí stáť osoba, ktorá vráti súdnej rade apolitický charakter. Súdna rada bola opakovane zaťahovaná do politického boja podľa politického presvedčenia bývalého predsedu súdnej rady,“ uviedli Jelinková Dudzíková a Pružinec Eren v oficiálnom vyhlásení.

To bolo „v rozpore so základnými princípmi fungovania právneho štátu“, vysvetlili navrhovateľky.

Mazáka tiež nepriamo obvinili z nerovnakého prístupu k členom rady.

Šéf americkej diplomacie však povedal, že bude veľmi priamo hovoriť o sporných záležitostiach, medzi ktoré zrejme patria Rusko, Taiwan a obchodná výmena.

Wang uviedol, že vzťahy medzi oboma veľmocami sa „začali stabilizovať“ po vlaňajšom stretnutí prezidentov v San Franciscu. „Zároveň však stále narastajú negatívne faktory vo vzťahoch,“ dodal.

Americko-čínske väzby podľa čínskeho ministra zahraničných vecí narážajú na „rôzne narušenia“. „Legitímne rozvojové práva Číny boli bezdôvodne potlačené a naše kľúčové záujmy čelia výzvam,“ povedal.

Wang v tejto súvislosti nastolil otázku, či „by mali Čína a Spojené Štáty pokračovať v správnom smerovaní a napredovať v stabilite, alebo sa vrátiť k zostupnej špirále“. „Je to dôležitá otázka, ktorá stojí pred našimi krajinami a preveruje našu úprimnosť a schopnosť,“ zdôraznil.

Washington a Peking by mali „čo najjasnejšie“ diskutovať o oblastiach, v ktorých sa rozchádzajú, najmä preto, aby sa „vyhli nedorozumeniam“, povedal Blinken. „Ide o spoločnú zodpovednosť, ktorú máme nielen za našich ľudí, ale aj za ľudí na celom svete,“ dodal.

(afp, tasr)

Pomoc bude financovaná prostredníctvom Iniciatívy na podporu bezpečnosti Ukrajiny (USAI), priblížili predstavitelia, ktorí si želali ostať v anonymite.

Na základe programu USAI obstaráva Pentagón vybavenie od obranného priemyslu či partnerov a nečerpá ho z vlastných zásob. Znamená to, že môže trvať niekoľko mesiacov alebo rokov, kým ukrajinská armáda dostane túto podporu.

Nový balík pomoci bude zahŕňať širokú škálu munície pre protivzdušnú obranu, napríklad pre systémy NASAMS a Patriot, ale aj pre salvový raketový systém HIMARS. Obsahovať by mala okrem iného aj bezpilotné lietadlá Switchblade a Puma.

Biely dom tento týždeň oznámil vojenskú pomoc pre Ukrajinu za jednu miliardu dolárov. Táto podpora sa však na Ukrajinu dostane rýchlo, keďže je odosielaná priamo zo skladov Pentagónu v USA i Európe.

Oznámené vojenské balíky sú výsledkom schválenia zákona o pomoci pre Ukrajinu v hodnote takmer 61 miliárd eur, ktorý odobril Kongres USA a podpísal americký prezident Joe Biden.

(ap, tasr)

Navrhovaná dohoda zahŕňa prepustenie žien, starších a vážne chorých rukojemníkov výmenou za to, že Izrael povolí vysídleným osobám v Pásme Gazy vrátiť sa na sever palestínskej enklávy, napísal Channel 12.

Izraelský kabinet už o návrhu diskutoval a dohoda má byť údajne čoskoro postúpená sprostredkovateľom. Podľa televízie chce Izrael takto obísť požiadavky Hamasu na trvalé prímerie. Ďalšie detaily o dohode bezprostredne neboli známe.

Izraelské médiá informovali, že na piatok sú v Tel Avive naplánované rozhovory medzi izraelskými vyjednávačmi a egyptskou delegáciou s cieľom obnoviť rokovania o prepustení rukojemníkov, ktorých militanti zajali počas útoku 7. októbra 2023.

(dpa, tasr)

Vyjadril sa tak po nedávnych správach, že lídri niektorých štátov EÚ a NATO vyvíjali tlak na Grécko a Španielsko, aby poskytli Ukrajine systémy protivzdušnej obrany.

Grécky premiér potvrdil, že dostal takéto žiadosti. Grécko je podľa neho pripravené dodať Ukrajine ďalšiu nadbytočnú techniku. „Ak takýto materiál nájdeme, urobíme tak,“ uviedol.

Dôvodom postoja Atén k tejto záležitosti môže byť dlhodobý spor medzi Gréckom a Tureckom o územných nárokoch v Egejskom mori, právach na prieskum energetických zdrojov vo východnom Stredomorí, kde si Grécko a Cyprus nárokujú výlučné hospodárske zóny, i o samotnom etnicky rozdelenom ostrove Cyprus.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan tiež viackrát spochybnil zvrchovanosť Grécka nad niekoľkými ostrovmi vrátane Rodosu, Samosu a Lesbosu.

(dpa, tasr)

Osobný vlak sa vykoľajil v júli 2018 v provincii Tekirdag, približne 110 kilometrov západne od Istanbulu. Medzi 25 mŕtvymi bolo sedem detí, a 340 osôb utrpelo zranenia. Súdených bolo 13 ľudí, z nich štyria boli vo štvrtok oslobodení.

Podľa znaleckého posudku bol prevádzkovateľ železníc zodpovedný za to, že neprijal technické opatrenia vrátane pozemnej podpory proti nepriaznivým poveternostným podmienkam alebo záplavám. V čase vykoľajenia bol v oblasti hlásený silný dážď.

Rodiny obetí žiadajú, aby boli obvinení aj vysokí štátni úradníci. Medzi politikmi v súdnej sieni, ktorí sledovali proces, bol aj líder hlavnej opozičnej Republikánskej ľudovej strany (CHP) Özgür Özel.

(dpa, tasr)

Zelenskyj v rozhovore so Schumerom ocenil neochvejnú podporu Demokratickej strany pre Kyjev, napísal v príspevku na sociálnej sieti. Zároveň ho informoval o aktuálnej situácii na bojisku a potrebách ukrajinskej armády.

Ukrajinský prezident dodal, že republikánovi Johnsonovi poďakoval za „jeho líderstvo, ktoré zabezpečilo podporu pomoci pre Ukrajinu“ v snemovni.

„Osobitne som vyzdvihol zahrnutie systémov ATACMS s dlhým doletom do zákona, ktoré sú na bojisku veľmi potrebné. Zároveň som ho pozval na návštevu Ukrajiny,“ priblížil.

(reuters, tasr)

Zásielky kokaínu sa už viackrát nachádzali medzi banánmi dovezenými z Južnej Ameriky do Nemecka a ďalších európskych štátov.

(dpa, tasr)

Kodaň financie prispeje do svojho fondu, ktorý zriadila na distribúciu pomoci pre Kyjev medzi rokmi 2023 a 2028. Najnovší záväzok zvýšil celkovú sumu vojenskej pomoci, ktorú Dánsko prisľúbilo Ukrajine, na 64,8 miliardy dánskych korún.

„Dánsko bolo od začiatku vojny jedným z najaktívnejších darcovských štátov… Budeme v tom pokračovať, a preto ma teší, že väčšina strán vo Folketingu (dánskom parlamente) podporuje, aby sme do fondu pre Ukrajinu pridali ďalších 4,4 miliardy korún na vojenskú pomoc v roku 2024,“ povedal dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen.

Podľa údajov Kielskeho inštitútu pre globálnu ekonomiku (IfW) je Dánsko štvrtým najväčším poskytovateľom vojenskej pomoci pre Ukrajinu od začiatku ruskej invázie.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj poďakoval dánskemu parlamentu za navýšenie vojenskej pomoci. „Oceňujeme ochotu Dánska reagovať na naliehavé potreby ukrajinských obrancov,“ napísal na sieti X.

(afp, tasr)