Zvyky našich predkov – Aktuálne správy z Trenčianskeho kraja
Aktuálne počasie
Trenčín
Weather Data Source: Wetter Heute Trenčín
Bánovce nad Bebravou
Weather for the Following Location: Banovce nad Bebravou map, Slovakia
Ilava
Weather for the Following Location: Puchov map, Slovakia
Myjava
Weather for the Following Location: Nove Mesto nad Vahom map, Slovakia
Partizánske
Weather for the Following Location: Partizanske map, Slovakia
Prievidza
Weather Data Source: Wetter Heute Prievidza
Nové Mesto nad Váhom
Weather for the Following Location: Nove Mesto nad Vahom map, Slovakia
Považská Bystrica
Púchov
Weather for the Following Location: Puchov map, Slovakia
Aktuálne počasie
Weather Data Source: weerbericht morgen Trenčín
Weather for the Following Location: Banovce nad Bebravou map, Slovakia
Weather for the Following Location: Dubnica nad Vahom map, Slovakia
Weather for the Following Location: Nove Mesto nad Vahom map, Slovakia
Weather for the Following Location: Partizanske map, Slovakia
Weather for the Following Location: Prievidza map, Slovakia
Weather for the Following Location: Nove Mesto nad Vahom map, Slovakia
Weather for the Following Location: Puchov map, Slovakia
Weather for the Following Location: Povazska Bystrica map, Slovakia
Weather for the Following Location: Trencin Region map, Slovakia
Sledujte oficiálne výsledky volieb 2022

Prečo ženy nesmeli na Nový rok vešať vonku bielizeň?

Zvyky našich predkov

TRENČIANSKY KRAJ – Ako sa v minulosti naši predkovia lúčili so starým rokom a vítali nový? Etnologička Katarína Nádaská vraví, že medzi silvestrovské zvyky, ktoré sa už vytratili, patrili aj obchôdzky po susedoch, či voľby nového richtára. 

Etnologička Katarína Nádaská

V posledný deň roka, 31. decembra, má meniny Silvester. Na Silvestra ráno v niektorých obciach na Slovensku zasadala obecná rada. Jej členovia volili nového richtára a ostatných obecných predstaviteľov, napríklad obecného hájnika, pastiera, baču, bubeníka a boženíka, teda obecného sluhu,“ hovorí etnologička K. Nádaská. Kým dnes sa na Silvestra robote skôr vyhýbame, v minulosti sa pilne pracovalo. „V tento deň sa zároveň konalo aj finančné vyúčtovanie obce. Ak sa hospodárilo dobre a z obecného rozpočtu niečo zvýšilo, usporiadalo sa skromné pohostenie obyvateľov na obecné trovy. S rokom sa účtovalo aj v duchovnej oblasti, a to účasťou na bohoslužbách,“  doplnila etnologička.

Platená reklama

Starý rok sa lúči

Silvestrovská večera v roľníckych rodinách takmer kopírovala štedrovečernú. Pravdepodobne to súviselo s faktom, že v starších časoch si naši predkovia spájali prechod do nového roku so sviatkami vianočného okruhu ako celkom. Na slávnostne prestretom stole muselo byť, podobne ako na Štedrý večer, viacero druhov jedál s tým rozdielom, že sa smelo jesť aj mäso. „Zachovávali sa aj niektoré príkazy a zákazy, ktoré platili na Štedrý večer, napríklad zotrvávanie všetkých pri stole po celý čas trvania večere, čo sa vzťahovalo aj na gazdinú,“ konštatuje K. Nádaská. 

Medzi dávne silvestrovské zvyky, ktoré už na väčšine územia vymizli, patrili aj obchôdzky, teda návštevy domácností s vinšovaním hospodárskeho úspechu, takzvané kurinovanie. Zabezpečiť malo priaznivú znášku vajec. Kurinovať chodili mládenci prezlečení za ženy. Jeden mal na hlave slamený veniec pripomínajúci hniezdo, do ktorého sliepky chodia znášať vajcia, druhý sukňu zo slamy. 

Prvý musel vstať muž

Na Nový rok – 1. januára mal vstať ako prvý z postele muž a doniesť čerstvú vodu zo studne. „Ostatným mal zavinšovať: Skorej vodu než oheň, dajže Bože dobrý deň!“ približuje K. Nádaská. Potom rozložil oheň. Nový rok sa v širšej rodine začal vzájomným vinšovaním. „Pokiaľ išlo o návštevy, platila na celom území Slovenska zásada, že do domu nesmela vstúpiť ako prvá žena, lebo by priniesla nešťastie. Mal to byť vždy muž, alebo ešte radšej chlapec, a navyše z horného konca dediny, aby majetok v nastávajúcom roku vzrástol. „Všetky povery a zvyky na Nový rok boli teda orientované na budúcnosť. Ľudia chceli jednak spoznať, aká bude, ale aj zabezpečiť, aby sa v nastávajúcom roku všetko na čom záležalo – hospodárstvo, zdravie, rodinné vzťahy – vyvíjalo priaznivo. Napríklad vládlo presvedčenie, že tak, ako sa budú k sebe členovia rodiny správať na Nový rok, bude to po celý rok. Na Horehroní sa verilo, že to, čo sa človeku snívalo počas silvestrovskej noci, sa určite aj splní. Smeti sa na Nový rok nevymetali, aby sa z domu nevynieslo bohatstvo. Dodnes žije tradícia, že na Nový rok sa nemá jesť nič, čo má krídla, teda najmä hydina, aby šťastie z domu neuletelo,“ približuje K. Nádaská.   

Pozor na vešanie bielizne

Zaujímavá povera sa spájala aj so zavesením bielizne na Nový rok. „Gazdiná, ktorá by na Nový rok nechala vonku vyvesenú bielizeň, riskovala, že ju čaká ťažká posledná hodinka. Niekde sa dokonca verilo, že zomrie obesením. Ani šiť sa nesmelo. Hrozilo „zahnisanie“ prstov. Popoludní sa chodievalo vinšovať, najmä po rodine. Opäť platilo, že zavinšovať má ako prvý muž,“ hovorí K. Nádaská. Pri vinšovaní boli vítaní aj Rómovia. Ľudia totiž verili, že prinesú šťastie. V niektorých obciach na Slovensku sa na Nový rok konala aj kňazská koleda, kedy kňaz navštevoval svojich farníkov a požehnal pri svojej návšteve aj dom. Po jeho odchode deti striehli, kto si ako prvý sadol na kňazovo miesto. Verilo sa, že ho čaká šťastie po celý rok.

Na Tri krále ďalší krok

Sviatok Troch kráľov, ktorý 6. januára uzatvára vianočné obdobie, je po slnovrate a deň sa začína predlžovať. Aj preto sa hovorí o krok ďalej. „Traja králi, podľa legendy aj podľa biblického textu traja mudrci, stelesňovali múdrosť vtedajšieho sveta. Bádatelia sa domnievajú, že šlo o perzských učencov, astronómov, ktorí pri pozorovaní úkazov na oblohe zistili, že sa objavila nová žiarivá hviezda. V súhvezdí Rýb, v čase Kristovho narodenia, nastala konjunkcia planét Jupiter a Saturn, čo sa na nočnej oblohe prejavilo ako veľká hviezda. Tá mala troch mudrcov priviesť do Betlehema,“ hovorí K. Nádaská. Nábožná úcta k trom kráľom siaha do čiar prvých kresťanov. Svätá Helena doniesla v roku 333 ich relikvie do Milána a po dobytí Milána cisárom Fridrichom Barbarossom v roku 1164 sa dostali do Kolína, kde sú uložené v kolínskom dóme. 

Tatiana Michalková

foto: archív Katarína Nádaská

Komentáre

Tipy a podnety