Výtvarníkovi Jozefovi Vydrnákovi ako 30-ročnému nečakane zomrel otec a s touto udalosťou sa vyrovnával písaním rozprávok. „Ľudia smútok utápajú rôznymi spôsobmi. Ja som vtedy sedával po večeroch a akoby som cez písanie lovil spomienky na otca. Tieto rozpomínania postupne generovali rozprávkové príbehy,“ prezradil Vydrnák. K textom vytvoril aj farebné ilustrácie.

Jozef Vydrnák v mladosti začínal ako tvorca kresleného humoru. V súčasnosti sa venuje maľbe, kresbe, voľnej a úžitkovej grafike, realizáciám v sakrálnej a svetskej architektúre.

Kniha Rozprávky obsahovala asi 70 ilustrácií. Dlhé roky ostala skrytá. Dubnický výtvarník z nej svojim dvom synom čítal po večeroch. Keď vyrástli, odložil ju do archívu. Rok predtým, ako Vydrnák oslavoval 60. jubileum, si jeho starší syn vypýtal ilustrácie rozprávok, aby z nich spravil omaľovánky pre svoju dcéru. Tej už dlhšie aj on opäť čítaval z rukopisu Rozprávok.

„Keď sme tento rok v marci oslavovali, staršia vnučka mi dala darček a ja som si hovoril, čo to je, asi nejaká kniha o výtvarnom umení? V úplnom úžase som zistil, že je to kniha rozprávok, o ktorých som si myslel, že nikdy nevyjdú na svetlo sveta.“

Pri tejto príležitosti sa otvorila myšlienka, že by Rozprávky vyšli aj v riadnom náklade, a tak vznikla približne 140-stranová knižka s 15 rozprávkami a 69 ilustráciami. Spomedzi nich je samotnému autorovi blízka rozprávka O lodi Rodina. „Snažil som sa pretaviť to, čo som prežil s mojimi rodičmi. Sám som už mal vlastnú rodinu a uvedomoval som si, že každá rodina je ako loď plaviaca sa morom života v ústrety rôznym nebezpečenstvám i radostným chvíľam a tiež sa stretávajúca s ďalšími loďami, ďalšími rodinami,“ opísal Vydrnák.

Každý rozprávkový príbeh z knihy si nesie nejaké posolstvo do života. V úvode sa autor zamýšľa nad rozprávkami a potvrdzuje, že majú čo ponúknuť aj staršiemu čitateľovi. „Rozprávka prináša dobro do duše, v dospelosti treba žiť tak, aby sme život premenili na hŕbu rozprávok.“

Lívia Slynková

Foto: Jozef Vydrnák