Slonice Maja a Gula sa do nového domova presťahovali po 36-tich rokoch života v starom pavilóne a keďže slony majú veľmi konzervatívne povahy, ich adaptácia na nové prostredie jednoduchá nebola. Na začiatku si zvykali výlučne na vnútornú ubikáciu a neskôr objavili čaro obývačky, ktorou sa pomenúva vnútorný expozičný výbeh. Dnes sú už obe slonice prakticky adaptované a návštevníci bojnickej zoo sa môžu tešiť z ich nového a luxusnejšieho života.

Maja a Guľa sú obrovské zvieratá, ktoré si vyžadujú náročnú starostlivosť. Popri vykonávaní denných potrieb sa musia častokrát podrobiť i veterinárnym vyšetreniam, či bežným ošetreniam najmä v oblasti chodidiel. Na takzvanú „pedikúru,“ ktorú im chovatelia robili priamo v ich výbehu musia ale slonie slečny zabudnúť. Všetky neodkladné úkony v súčasnosti prebiehajú cez kontaktnú stenu. Tá delí chovateľov od robustných zvierat a zaručuje im bezpečnosť pri práci. Chovatelia tak už pri žiadnej činnosti so slonicami do priameho kontaktu neprichádzajú a v novom pavilóne slonov je ich pohyb koordinovaný povelmi cez spomínanú stenu. Základné veterinárne vyšetrenia sa taktiež vykonávajú bezkontaktnou formou, veterinár slony vyšetrí cez stenu, spoza ktorej musia zvieratá spolupracovať. Pre dosiahnutie poslušnosti pri jednotlivých poveloch je nesmierne dôležitý tréning, ktorý naše slonice denne absolvujú.

Napriek dlhoročnému vzťahu, ktorý medzi chovateľmi a ich zverenkyňami Majou a Gulou pretrváva, žiadnu situáciu pri manipulácii s nimi nemožno podceniť. Zvlášť slony sú veľmi plaché zvieratá a rešpekt pred nimi musí byť na prvom mieste. Slony ako také majú veľmi konzervatívne povahy a práca s nimi nie je jednoduchá. Ich mentálne rozpoloženie sa dá porovnať s ľuďmi a kým niekto má prispôsobivejšiu povahu, iný reaguje na zmeny pomalšie, nervóznejšie, či odmietavo. Presne tak je to i s našimi slonicami. Maja sa novým veciam prispôsobuje rýchlejšie a podstatu spočívajúcu v jej oddelení od chovateľov pochopila rýchlo. Gula je o niečo tvrdohlavejšia a práca s ňou si vyžaduje väčšiu trpezlivosť, no aj ona sa postupne tomuto spôsobu prispôsobuje.

V novom domove prebiehajú so slonicami pravidelné odborné tréningy, ktoré sa v minulosti vykonávali formou plného kontaktu. Chovatelia prichádzali so slonicami do priameho styku a doslova sa im motali popod nohami. S prvým tréningom novou metódou začali naši „sloniari“ približne koncom júla. V priebehu troch mesiacov sa im podaril obrovský pokrok a v súčasnosti slonice poslušne reagujú na rôzne povely, ktoré od svojich chovateľov dostávajú. Základom správneho výcviku je učiť zvieratá na target motivačnou formou, kde sú za každý zvládnutý povel odmenené a pochválené. Tréning prebieha pokojnou formou, ktorá je základom pre dosiahnutie dôvery sloníc voči svojim chovateľom. Ide o viac ako štvortonové jedince, ktoré musia tento spôsob chovu poňať formou zábavy. „Pri chove cez chránený kontakt je veľmi dôležitým tréning. Ten sa vykonáva pomocou targetu, ktorý je vlastne predĺženou rukou chovateľa. Ide akúsi paličku, na konci ktorej umiestnený nejaký bod, v tomto prípade sa jedná o tenisovú loptičku. Slon sa musí práve na tento bod naučiť reagovať. Základom bolo, aby sa obe slonice dotkli čelom targetu a postupne prechádzali na náročnejšie úlohy. Najdôležitejšie ale je, aby sme sa tento proces naučili aplikovať správne a aby slonice pochopili čo od nich vyžadujeme. Iba vtedy môžeme pomýšľať na dosiahnutie chovu cez chránený kontakt,“ vysvetlil skúsený chovateľ Marián Lomnický

Prechod na chránený kontakt považujú v najstaršej slovenskej zoo za veľký pokrok. Netýka sa ale iba samotných zvierat, ale aj ich chovateľov. „V predošlej ubikácii, kde sme pracovali so slonicami v plnom kontakte začínal môj deň kontrolou oboch zvierat, vizuálne som si ich prezrel zblízka, pohladkal som ich, pozrel som im nohy, či na nich nemajú praskliny, alebo iné zranenie. Pokiaľ to bolo nutné, zranenia som zastriekal a na túto spoluprácu boli Maja a Gula zvyknuté. V súčasnosti sa ale tieto úkony budú vykonávať cez bezpečnostnú kontaktnú stenu,“ dodal na záver Lomnický.