V opustenej budove vo Vitry-sur-Seine v departement Val-de-Marne, v ktorej kedysi sídlila kancelária autobusovej spoločnosti, žilo asi 450 ľudí. Takmer nikto z nich nepochádza z Francúzska: niektorí sú nelegálni prisťahovalci, iní majú vo Francúzsku štatút utečenca alebo iné povolenie na pobyt. Mnohí sú zamestnaní, ale nedokázali si nájsť byt na prenájom alebo už niekoľko rokov čakajú na sociálny byt.

Obyvateľov squatu previezli autobusmi do mesta Orléans v strednom Francúzsku alebo do Bordeaux na juhozápade krajiny. Úrady neuviedli, aká sociálna pomoc sa im bude v týchto mestách poskytovať.

Zdravotník Paul Alauzi, ktorý pracuje pre organizáciu Lekári bez hraníc a niekoľko rokov pomáhal aj obyvateľom squatu Vitry-sur-Seine, označil jeho vysťahovanie za „sociálnu očistu pred olympiádou“.

(tasr, le parisien)

Udialo sa tak po podnete protikorupčnej organizácie Transparency International, ktorá žiadala overenie pôvodu finančných prostriedkov použitých pri zakúpení tejto nehnuteľnosti.

Cena vily Souzanna, ktorá sa nachádza na pobreží Biskajského zálivu v lokalite Anglet neďaleko letoviska Biarritz, sa odhaduje na 5,4 milióna eur. Vila s pozemkom zaberá 5-tisíc štvorcových metrov.

Vilu v štýle Art Deco kúpil súčasný manžel Ľudmily Putinovej v roku 2013, keď ona a ruský prezident Vladimir Putin oznámili svoj rozvod. Putinovej druhé manželstvo nebolo oficiálne oznámené. Podľa medializovaných informácií sa za podnikateľa Očeretného vydala v roku 2015.

Francúzske vyšetrujúce orgány tvrdia, že nemajú k dispozícii žiadne doklady, ktoré by vysvetľovali, ako sa Očeretnyj mohol stať vlastníkom nehnuteľnosti takej kvality a mať ešte aj dostatok financií na jej nákladnú renováciu a zariadenie. Na základe podozrenia z prania špinavých peňazí francúzska justícia túto nehnuteľnosť vzala pod svoju kontrolu.

(tasr, le monde)

Nelson počas híringu na pôde amerického Kongresu informoval, že Čína najmä za posledných 10 rokov dosiahla mimoriadne pokroky, ktoré sú však „veľmi, veľmi tajné“. Dodal, že v NASA panuje presvedčenie, že veľká časť takzvaného civilného vesmírneho programu Číny je vojenským programom.

„Chcel by som, aby sa Čína, čínsky vesmírny program, spamätala a pochopila, že civilný priestor je určený na mierové využitie. Ale nevideli sme, že by to Čína demonštrovala,“ dodal Nelson.

Doplnil, že podľa jeho názoru sú teraz Spojené štáty zapojené do „pretekov“ s Pekingom. Tlmočil aj svoje obavy, že Čína si bude nárokovať Mesiac ako svoje územie, ak tam pristane ako prvá. Zdôraznil preto, že USA musia uspieť v pristátí na Mesiaci skôr.

Spojené štáty plánujú pristátie astronautov na Mesiaci v roku 2026, a to v rámci misie Artemis 3. Čína tam plánuje poslať ľudí do roku 2030.

(tasr, afp)

Irán v noci na nedeľu zaútočil na Izrael viac ako 300 bezpilotnými lietadlami a riadenými strelami. Tento čin slúžil ako odveta za útok na iránsky diplomatický komplex v Sýrii z 1. apríla, pri ktorom zahynuli dvaja vysokopostavení iránski generáli a ďalšie osoby.

(tasr, axios)

„Ak veríte v dvojštátne riešenie, myslím si, že takýto pozitívny impulz by mohol byť užitočný a dôležitý,“ povedal.

„Mám v úmysle využiť príležitosť, že som tu, a hovoriť s ostatnými kolegami o možnosti, že by aj iné krajiny chceli spolu s Írskom a Španielskom pokročiť v uznaní Palestíny ako štátu,“ dodal Harris.

Podľa DPA tým odkazoval na nedávnu návštevu španielskeho premiéra Pedra Sáncheza v Dubline, na ktorej sa v tejto otázke obe krajiny zhodli.

(tasr, dpa)

Vôbec prvý priamy raketový a dronový útok Iránu na Izrael, ktorý sa odohral v noci na nedeľu, bol reakciou na nálet na iránsky konzulát v sýrskej metropole Damask z 1. apríla, ktorý sa pripisuje Izraelu – i keď ten sa k nemu neprihlásil, ale ani to nepoprel.

Lídri EÚ vo svojom vyhlásení zo samitu v Bruseli žiadali „všetky strany, aby zachovali maximálnu zdržanlivosť a zdržali sa akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo zvýšiť napätie v regióne“.

Únia už na Irán uvalila jeden balík sankcií v súvislosti s dodávkami bezpilotných lietadiel. Ich odberateľom je Rusko, ktoré ich používa vo vojne na Ukrajine. Tieto sankcie však mali na prerušenie väzieb medzi Teheránom a Moskvou len malý vplyv, tvrdí AFP.

(tasr, afp)

Lídri EÚ zároveň ostro odsúdili pokračujúce raketové útoky Ruska na civilné a infraštruktúrne ciele a na energetický sektor na Ukrajine. Členské štáty sa zhodli, že zvýšia materiálnu pomoc, najmä v podobe generátorov na výroby elektriny.

V neposlednom rade premiéri a prezidenti privítali aj pokrok pri realizácii návrhu, aby výnosy zo zmrazených ruských aktív v Európe boli použité v prospech Ukrajiny

Štvrtková pracovná večera bola venovaná aj vzťahom EÚ s Tureckom, kde je snaha zmodernizovať colnú úniu medzi obomi stranami.

(tasr)

Konanie proti 64-ročnému Mayorkasovi sa začalo v polovici februára, keď bol obvinený v Snemovni reprezentantov, kde majú väčšinu republikáni.

V súlade s ústavou sa žalobou v stredu začal zaoberať aj Senát – procedúra impeachmentu tam však bola ihneď zamietnutá, pričom demokrati hlasovali proti odvolaniu Mayorkasa en bloc.

Žaloba na Mayorkasa prišla krátko po tom, ako na hranici USA s Mexikom v decembri zaznamenali rekordných 10-tisíc zadržaných denne.

Republikáni zo Snemovne reprezentantov obvinili Mayorkasa z vyvolania krízy na hranici, pričom tvrdia, že minister spolu s prezidentom USA Joeom Bidenom nie sú schopní zabrániť ilegálnej imigrácii, ktorá od nástupu demokratického prezidenta v roku 2021 dosiahla rekordnú úroveň.

Republikáni tvrdia, že Mayorkas odmietol plne implementovať americké imigračné zákony, a sú presvedčení aj o tom, že nemal zvrátiť reštriktívnu politiku zavedenú Bidenovým predchodcom Donaldom Trumpom.

Deklarujú, že Mayorkas prekročil svoje právomoci, keď umožnil státisícom migrantov legálne vstúpiť do krajiny prostredníctvom programov „podmienečného oslobodenia“.

Bidenova administratíva tvrdí, že vytvorila usporiadanejší a humánnejší imigračný systém. Pripomína, že rekordná úroveň prisťahovalectva predstavuje výzvu aj pre mnohé iné krajiny na západnej pologuli.

(tasr, afp)

Poslanci vládnej strany Gruzínsky sen v stredu schválili návrh tohto zákona v prvom čítaní 83 hlasmi. Opozícia hlasovanie bojkotovala. Gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová už avizovala, že zákon bude vetovať, a podporila demonštrantov protestujúcich proti tomuto zákonu.

Návrh zákona „o transparentnosti zahraničného vplyvu“ podľa opozície kopíruje ruskú legislatívu o takzvaných zahraničných agentoch.

Návrh zákona ukladá mimovládnym organizáciám a médiám, ktoré dostávajú viac ako 20 percent financií zo zahraničia, aby sa zaregistrovali ako organizácia presadzujúca záujmy cudzej mocnosti.

Gruzínske vedenie ubezpečuje, že navrhovaný zákon nemá nič spoločné s ruským zákonom a že ide o zmiernenú verziu amerického zákona o registrácii zahraničných agentov prijatého v roku 1938.

(tasr, afp, bbc)

„Katar je v procese úplného prehodnotenia svojej úlohy (sprostredkovateľa rokovaní), pretože mu vznikli škody,“ dodal bez ďalších podrobností.

(tasr, sky news)

Republikáni v stredu predstavili alternatívny balík štyroch návrhov zákonov, z ktorých tri predpokladajú pomoc vo výške 60,8 miliardy dolárov pre Ukrajinu, 26,4 miliardy dolárov pre Izrael a 8,1 miliardy pre spojencov USA v indo-pacifickom regióne vrátane Taiwanu. Štvrtý návrh sa zameriava na riešenie ďalších priorít americkej zahraničnej politiky.

„Snemovňa musí balík schváliť tento týždeň a Senát by ju mal rýchlo nasledovať. Okamžite ho podpíšem, aby som svetu vyslal odkaz: Stojíme pri našich priateľoch a nedovolíme Iránu ani Rusku uspieť,“ uviedol Biden.

Predseda snemovne Mike Johnson navrhuje, aby sa ekonomická pomoc Kyjevu poskytovala vo forme odpustiteľných pôžičiek, spolu s väčším dohľadom nad financovaním armády. Očakáva, že o balíku, respektíve osobitne o každom zo štyroch návrhoch zákonov, sa bude hlasovať najskôr v sobotu večer.

Republikánski kolegovia však Johnsona vyzývajú, aby odstúpil zo svojej funkcie.

(tasr, ap)

List adresovali predsedníčke europarlamentu Roberte Metsolovej, šéfke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej a predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi. Belgicko minulý týždeň začalo vyšetrovať podozrenia údajných snáh Ruska ovplyvniť výsledok volieb.

Česká Bezpečnostná informačná služba ako prvá upozornila na to, že niekoľko europoslancov vzalo úplatky za šírenie ruskej propagandy cez už zrušenú webovú stránku Voice of Europe so sídlom v Prahe.

„Musíme veľmi jasne povedať, že takéto pokusy sú neprijateľné a že musíme urobiť všetko pre to, aby sme ubránili našu demokraciu,“ uviedol de Croo po príchode na dvojdňový summit v Bruseli. Obaja zdôraznili potrebu brániť na národnej aj európskej úrovni.

(tasr, afp)

Dolná komora tamojšej národnej rady hlasovala v pomere 133 ku 38 za zákaz verejného používania rasistických, násilie propagujúcich a extrémistických symbolov, akými sú napríklad nacistické symboly.

Švajčiarsko, ktoré bolo počas druhej svetovej vojny neutrálne, teraz pociťuje tlak zo strany iných európskych štátov, aby zakázalo nacistické symboly. Tie sú úplne zakázané v Nemecku, Poľsku a v niekoľkých východoeurópskych krajinách.

Parlament hlasoval aj o tom, že nové opatrenia budú zavádzané postupne; aj tento návrh prešiel. Je možné zaviesť rýchly zákaz ľahko identifikovateľných znakov, pričom tie ostatné sa zakážu neskôr.

(tasr, afp)

Predseda Európskej rady Charles Michel na úvod summitu uviedol, že je dôležité, aby sa EÚ pokúsila hrať významnejšiu úlohu aj pri podpore stability na Blízkom východe. Zopakoval, že je dôležité podporovať Ukrajinu a nájsť pre to jednotu na úrovni EÚ.

Nemecký kancelár Olaf Scholz pred novinármi povedal, že vyzval Izrael, aby na víkendový útok Iránu nereagoval rozsiahlou ozbrojenou odvetou, a apeloval na upokojenie situácie. Izrael by podľa neho mal využiť fakt, že sa ubránil iránskemu raketovému a dronovému útoku, na posilnenie svojej pozície v regióne.

Rakúsky kancelár Karl Nehammer novinárom povedal, že chce na summite prediskutovať všetky možnosti uvalenia sankcií voči Iránu. Lídri EÚ majú prebrať možnosti rozšírenia svojho súčasného režimu sankcií proti Iránu, najmä pokiaľ ide o niektoré komponenty pre útočné drony a rakety.

(tasr)

Lídri EÚ sú „pripravení prijať ďalšie reštriktívne opatrenia voči Iránu, týkajúce sa najmä bezpilotných lietadiel a rakiet“. Citovaný návrh tiež vyzýva zúčastnené strany na „maximálnu zdržanlivosť od krokov, ktoré by mohli zvýšiť napätie“ na Blízkom východe.

Po utorkovom mimoriadnom online rokovaní ministrov zahraničných vecí EÚ šéf európskej diplomacie Josep Borrell povedal, že blok sa bude snažiť sprísniť opatrenia proti dodávkam zbraní z Iránu – vrátane dronov Rusku a rakiet pre spojencov Teheránu na Blízkom východe.

Európska únia uvalila ďalšie sankcie na Irán v decembri minulého roka v rámci úsilia zabrániť mu vo výrobe dronov, ktoré Rusko používa v pokračujúcej invázii na Ukrajine.

(tasr, afp)

V Saransku, hlavnom meste Mordvianskej republiky ležiacej na východe európskej časti Ruska, FSB zatkla dvoch 19-ročných mladíkov, ktorí plánovali bojovať za Ukrajinu.

Navyše na pokyn „kurátora“ zhotovovali fotografie a videá strategických objektov v Saransku, uviedla vo vyhlásení FSB. Začalo sa proti nim trestné stíhanie vo veci účasti na činnosti teroristickej organizácie.

FSB tiež zatkla dvoch ľudí v sibírskom meste Tomsk za vlastizradu. Údajne sa jej dopustili tým, že poskytovali finančnú pomoc cudziemu štátu pri čine, ktorého cieľom je narušiť bezpečnosť Ruskej federácie.

(tasr, afp)

Na druhom mieste skončila so 44 mandátmi stredo-ľavicová koalícia Rieky spravodlivosti, ktorú vedie Sociálnodemokratická strana prezidenta Zorana Milanoviča.

Pravicové Hnutie za vlasť má podľa exit pollu 13 mandátov, koalícia ľavicových zelených strán pod vedením strany Môžeme!, ktorá vládne v Záhrebe, mohla získať 11 kresiel a konzervatívna strana Most deväť.

Päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do parlamentu zrejme prekonali ešte ďalšie tri strany, ktoré majú v rozmedzí od jedného do dvoch mandátov. Dve a pol hodiny pred zatvorením volebných miestností dosiahla volebná účasť 50,6 percenta, čo bolo o 16,6 percentuálneho bodu viac než pred štyrmi rokmi.

(tasr, hina, apa)

OSN v utorok požiadala o 2,8 miliardy dolárov na poskytnutie naliehavo potrebnej pomoci pre tri milióny Palestínčanov s tým, že boj proti hroziacemu hladomoru vo vojnou zničenej Gaze si vyžaduje nielen potraviny, ale aj sanitáciu, vodu a zdravotnícke vybavenie.

Šéf humanitárneho úradu OSN pre Gazu a Západný breh Jordánu Andrea De Domenico novinárom povedal, že na obnovenie týchto služieb a splnenie minimálnych štandardov sú potrebné „rozsiahle operácie“ – čo je však nemožné uskutočniť počas pretrvávajúcich vojenských akcií.

(tasr, afp, ap)

Osoby mladšie ako 18 rokov budú na zmenu pohlavia naďalej potrebovať súhlas svojho zákonného zástupcu, ošetrujúceho lekára, aj príslušného zdravotného úradu.

Návrh v jednokomorovom parlamente podporilo 234 poslancov, proti bolo 94, kým ďalších 21 poslancov sa na hlasovaní nezúčastnilo. Stredopravicová vláda konzervatívneho premiéra Ulfa Kristerssona nebola v tejto otázke názorovo jednotná.

Väčšina poslancov Kristerssonovej Umiernenej strany, ako aj Liberáli návrh podporovali, zatiaľ čo Kresťanskí demokrati sa stavali proti, rovnako ako aj Švédski demokrati, ktorí nie sú súčasťou vlády, no vládu v parlamente štandardne podporujú.

(tasr, ap)

Cieľom je návrat k právam na kolektívne vyjednávanie, ktoré boli zrušené pred viac ako desiatimi rokmi počas vážnej finančnej krízy. Na demonštrácii v centre Atén sa zúčastnilo niekoľko tisíc ľudí, ktorí skandovali „naše práva nie sú utópiou“.

Štrajkovali a protestovali aj verejnoprospešní pracovníci z parkov či vodiči donášky jedla, ktorí jazdili popri budove gréckeho parlamentu na motorkách a v rukách držali červené dymovnice. Štrajky majú trvať 24 hodín a zasiahli aj vlakovú dopravu, leteckú dopravu však nijak neobmedzili.

(tasr, ap)

Zemetrasenie bolo zaznamenané okolo 23.14 h miestneho času (16.14 h SELČ). Podľa Japonskej meteorologickej agentúry sa epicentrum nachádzalo v prielive Bungo oddeľujúcom ostrovy Kjúšú a Šikoku, hypocentrum bolo v hĺbke 50 kilometrov.

Predstaviteľ mesta Uwadžima nachádzajúceho sa v prefektúre Ehime na ostrove Šikoku uviedol, že otrasy bolo cítiť asi 20 sekúnd. Podľa Úradu jadrového dozoru otrasy neovplyvnili chod 3. bloku jadrovej elektrárne v meste Ikata v rovnakej prefektúre.

(tasr)

Hraničné dokumentárne dielo, ktoré je v súčasnosti možné aktualizovať až po ukončení komplexného preskúšania celej štátnej hranice, viac nebude súčasťou medzinárodnej zmluvy. Vyhotovované bude aj naďalej, ale ako technický dokument hraničnej komisie.

„Tým sa zjednoduší a výrazne urýchli zverejňovanie aktualizovaných údajov o štátnej hranici,“ vysvetlilo ministerstvo vnútra, ktoré návrh predložilo.

Prílohou novej zmluvy má byť prehľadná mapa a zoznam súradníc hraničných bodov. Uvedené prílohy považujú podľa materiálu obe zmluvné strany za dostatočné, pretože charakter hraničnej čiary je od roku 2011 nepohyblivý. Zmluva si po súhlase parlamentu vyžaduje ratifikáciu prezidentom.

(tasr)

Štátny tajomník slovenského rezortu zahraničia Marek Eštok absolvoval v tejto súvislosti v utorok (16. 4.) pracovné stretnutie, na ktorom sa zúčastnil mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Čínskej ľudovej republiky Cai Ge.

Obsahom rokovania bola príprava politických konzultácií na úrovni štátnych tajomníkov, ktoré sa uskutočnia koncom apríla v Pekingu. Eštok odcestuje na prípravné rokovania do Pekingu už budúci týždeň.

Okrem politických konzultácií s jeho rezortným partnerom absolvuje i návštevu vybraných spoločností v čínskom priemyselnom parku Beijing Economic-Technological Development Area. Stretnúť by sa mal aj so študentmi na Katedre slovenského jazyka na Univerzite BISU (Beijing International Studies University).

(tasr)

„Špirála eskalácie by teraz nikomu nepomohla,“ povedala Baerbocková po príchode na taliansky ostrov Capri na schôdzku ministrov zahraničných vecí skupiny G7.

Baerbocková sa v prípade ďalšej konfrontácie Izraela a Iránu obáva vypuknutia širšieho konfliktu v regióne. Podľa nej ďalšia eskalácia ohrozí bezpečnosť Izraela a životy desiatok rukojemníkov, ktorých stále držia palestínski militanti v Pásme Gazy. Dodala, že rovnako sú ohrozené aj životy civilistov v Pásme Gazy aj „občania Iránu, ktorí beztak trpia pod tamojším režimom“.

„Krajiny G7 hovoria jedným hlasom a ten žiada všetkých regionálnych hráčov, aby boli maximálne zdržanliví,“ dodala Baerbocková.

Ministerka pred stredajším príchodom na Capri navštívila Izrael, kde sa stretla s vedúcimi predstaviteľmi krajiny v snahe vyriešiť krízu diplomatickou cestou.

(tasr, dpa)

„Na rozdiel od kolegýň a kolegov z Progresívneho Slovenska nemám k novému riešeniu dopravy na Vajanského nábreží až taký pozitívny vzťah, nemyslím si, že to bolo šťastné,“ uviedol Dostál s tým, že kritiku cyklotrasy považuje za oprávnenú.

Dodal, že riešenie nie je dobré a úplne rozumie tým, ktorí sú k nemu kritickí. „Ja som nešofér, mňa sa to bezprostredne netýka, ja som tam nevyšiel s podvozkom na tie nárazníky, ale registrujem veľkú nespokojnosť a kritiku,“ skonštatoval.

„Nepredchádzala tomu participácia pri príprave, ale mocensky sa to pretlačilo. Keďže nie som progresívec, tak ani úplne nezdieľam ten zápal v boji proti autám a snahu vytláčať individuálnu automobilovú dopravu. Samozrejme, nech sa rozvíja cyklodoprava a hromadná doprava, ale motoristi a ľudia, ktorí používajú autá nie sú nepriatelia a nemali by sme sa k nim takto správať,“ dodal.

Dana Kleinert z PS vo faktickej poznámke zdôraznila, že ako motoristka a zároveň cyklistka odmieta výroky o vytláčaní motoristov. Podľa nej išlo o „rozširovanie možností pre iné formy dopravy“ a sledovanie trendov veľkých miest. S odvolaním sa na štatistiky si myslí, že „o pár rokov to bude cyklotrasa, ktorá bude hojne využívaná“.

Ďalší progresívec Ivan Štefunko pripomenul Dostálovi, že ako konzervatívec pred 15 rokmi neveril v klimatickú krízu, ale teraz už si to nedovolí tvrdiť. „My progresívci pozeráme dopredu, snažíme sa predvídať a učíme sa od najlepších, od najväčších miest,“ povedal Štefunko.

„My zase ako liberálni konzervatívci rešpektujeme ľudí, že sú nedokonalí a nemyslíme si, že politici vedia lepšie ako ľudia, čo je pre nich dobré,“ odpovedal Dostál a zarámcoval polemiku ako spor medzi liberálnymi konzervatívcami a progresívcami.

(nr sr)

„Môžem potvrdiť, že pri prechádzaní cez mostovú lávku prišlo k pádu poškodeného z výšky približne šesť metrov cez otvor v podlahe. Zisťujeme okolnosti vzniku úrazu, stav a úroveň ochrany práce na pracovisku,“ uviedol riaditeľ Inšpektorátu práce Nitra Martin Mada.

Ako doplnil, inšpektorát vo veci ďalej koná a zisťuje ďalšie skutočnosti súvisiace s vyšetrovaním úrazu. „Rozsah a miera zavinenia sú v štádiu vyšetrovania,“ doplnil Mada.

(tasr)

Očakáva sa, že po spustení školenia dorazia prvé desiatky darovaných stíhačiek F-16 na Ukrajinu už toto leto. Popri Holandsku Ukrajinu podporia aj Spojené štáty americké či Dánsko.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelensky minulý rok dohodu o darovaní stíhačiek označil za „prelomovú“ a dodal, že bojové lietadlá posilnia ukrajinskú protivzdušnú obranu a pomôžu s protiútokom.

Americkí úradníci sa neoficiálne vyjadrili, že stíhačky ani s vyškoleným personálom veľa nezmenia, keďže ruské vzdušné sily a obranný systém sú na veľmi dobrej úrovni.

Ruský prezident Vladimir Putin sa minulý mesiac vyjadril, že darované stíhačky F-16 situáciu neovplyvnia, a že ich ruské sily na bojisku zostrelia.

Holandsko Ukrajine prisľúbilo 24 kusov stíhačiek F-16, ktoré budú používané na území Ukrajiny. Prvé z nich majú doraziť v druhej polovici roka spolu so stíhačkami z Dánska.

(tasr, reuters)

Veľká koralová bariéra, často označovaná za najväčšiu živú štruktúru na svete, je 2300 kilometrov dlhá oblasť, ktorá je domovom obrovskej biodiverzity vrátane viac ako 600 druhov koralov a 1 625 druhov rýb.

Letecké prieskumy však podľa vedcov ukázali, že približne 730 z viac ako 1000 útesov na Veľkej koralovej bariére vybledlo, tvrdí Úrad pre morský park Veľkej koralovej bariéry (GBRMPA) financovaný z federálnych zdrojov. „Kumulatívne vplyvy, ktoré sa toto (austrálske) leto vyskytli na celom útese, boli vyššie ako v predchádzajúcich letách,“ uvádza vo vyhlásení úrad, podľa ktorého ide už o piate masové vyblednutie bariéry za uplynulých osem rokov.

K procesu blednutia dochádza vtedy, keď koraly vylučujú mikroskopické riasy, známe ako zooxantely, aby prežili. Ak vysoké teploty pretrvávajú, koraly môžu nakoniec zblednúť a odumrieť.

Hlavný vedecký pracovník úradu Roger Beeden uviedol, že najväčšiu hrozbu pre koralové útesy na celom svete predstavuje zmena klímy. „Veľká koralová bariéra je neuveriteľný ekosystém a hoci opakovane dokazuje svoju odolnosť, toto leto bolo pre ňu mimoriadne náročné,“ povedal.

Austrália investovala približne päť miliárd austrálskych dolárov (3,02 miliardy eur) do zlepšenia kvality vody, zníženia účinkov zmeny klímy a ochrany ohrozených druhov.

Krajina je jedným z najväčších svetových vývozcov zemného plynu a uhlia a len nedávno si stanovila cieľ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. To, či tieto snahy budú stačiť na to, aby si bariéra zachovala štatút Svetového prírodného dedičstva, preskúma Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) ešte tento rok.

(tasr, ap)