Poľnohospodári sú totiž v posledných rokoch svedkami úbytku poľnohospodárskej pôdy, predovšetkým trvalých trávnych porastov. Poľnohospodári sú teda za zachovanie aspoň súčasnej výmery poľnohospodárskej pôdy.

Holéciová zdôraznila, že strom do krajiny patrí, aj krík. Zárasty majú rôzny pôvod a ich veľká časť vznikla a vzniká následkom poklesu intenzity hospodárenia v krajine. Mnohé z týchto plôch však už plnia aj ekologickú funkciu, keďže tvoria životný priestor pre viaceré druhy rastlín a živočíchov. Poľnohospodárom vznikajúce zárasty robia problémy a potrebujú ich regulovať, aby mohli hospodáriť na pôde, ktorá im je zverená.

„Nepoznáme presné znenie tejto novely, ale všeobecne môžem konštatovať, že som za čistenie plôch, v blízkosti ktorých poľnohospodár hospodári. Predchádzalo by sa tak znižovaniu využiteľnej výmery poľnohospodárskej pôdy. Väčšina poľnohospodárov k tomu pristupuje citlivo, s ohľadom aj na životné prostredie. Na druhej strane ale musíme pravidlá nastaviť skutočne tak, aby nemohli byť zneužité a aby sa príroda okolo nás nedrancovala,“ zdôraznil podpredseda SPPK Miroslav Štefček.

(tasr)

Vyšetrovatelia tvrdia, že „organizovanú zločineckú skupinu“ tvoril vodca a štyria lekári, ktorí vydávali záujemcom za úplatok tzv. štatút invalidov. Lekári môžu v prípade usvedčenia prísť o právo vykonávať povolanie a hrozí im desaťročné väzenie.

Výška úplatku údajne závisela od konkrétneho pacienta. Najviac platili muži v odvodovom veku, ktorým lekársky doklad umožnil odcestovať z krajiny.

Ukrajinskí muži vo veku od 18 až 60 rokov majú od začiatku ruskej invázie z februára 2022 zakázané vycestovať do cudziny. Medzi niektoré výnimky z tohto pravidla patria napríklad muži so zdravotným postihnutím.

(tasr, afp)

„Tiež sa mení zloženie komisie, konkretizuje sa minimálny počet členov a ich funkčné obdobie. Súčasne sa nanovo upravuje aj zánik členstva v komisii,“ uvádza rezort spravodlivosti v dôvodovej správe. Zároveň sa majú špecifikovať povinnosti členov komisie s ohľadom na požiadavku rešpektovania kritérií pre vyhodnocovanie žiadostí o dotáciu.

Účinnosť návrhu vyhlášky navrhuje ministerstvo podľa predkladacej správy dňom jej vyhlásenia.

(tasr)

Šéf americkej diplomacie Anthony Blinken upozornil, že Spojené štáty budú Filipíny ako svojho spojenca brániť.

„Jasne som tlmočil stanovisko, že aj keď sa USA budú naďalej snažiť deeskalovať napätie, naše obranné záväzky voči Filipínam ostávajú pevné,“ povedal Blinken novinárom.

Poukázal na možnosti, ktoré podľa neho má Čína na Blízkom východe. „Myslím si, že vzťahy, ktoré Čína má, môžu zohrať pozitívnu rolu pri upokojení napätia, zabránení v jeho eskalácii a rozšírení konfliktu,“ povedal Blinken. Podľa neho šéf čínskeho rezortu diplomacie Wang I súhlasil, že so Spojenými štátmi bude komunikovať ohľadne Blízkeho východu.

(tasr, afp)

Ukrajinská železničná spoločnosť Ukrzaliznycia uviedla, že pri ruskom raketovom útoku v Doneckej oblasti zahynuli traja zamestnanci železníc a štyria ďalší utrpeli zranenia.

Vo štvrtok tiež podľa ukrajinských úradov utrpeli zranenia desiati civilisti pri ruskom útoku na železničný objekt v meste Balaklija v Charkovskej oblasti.

Ukrajinskí regionálni predstavitelia a Ukrzaliznycia hlásia zvýšený počet smrteľných útokov na železničnú infraštruktúru. „Zaznamenali sme útoky spojené so železničnou logistickou, ktoré zasahujú predovšetkým civilné zariadenia,“ uviedol šéf úseku osobnej dopravy spoločnosti Ukrzaliznycia Oleksandr Percovskyj.

Nemenovaný vysokopostavený predstaviteľ Ukrajiny pre agentúru AFP povedal, že Rusko zintenzívnilo útoky na železničnú infraštruktúru s cieľom narušiť prevážanie vojenského nákladu, ktorý zahŕňa aj vojenskú pomoc zo Západu. Intenzívnejšie smrteľné útoky sú podľa neho zamerané na zničenie železničných zariadení a paralyzovanie dodávok a pohybu vojenského nákladu pred plánovanou ruskou ofenzívou. „Ide o štandardné kroky pred útokom,“ uviedol zdroj.

(tasr, afp)

„Mykola Soľskyj bol prepustený z väzby a pokračuje vo vykonávaní svojich povinností ako minister,“ uviedlo ministerstvo poľnohospodárstva na sociálnych sieťach.

Kyjevský protikorupčný súd nariadil v piatok ráno väzbu pre Soľského v súvislosti s obvineniami z účasti na nelegálnom nadobudnutí štátnej pôdy v hodnote takmer siedmich miliónov eur. Súd zároveň stanovil kauciu 75,5 milióna ukrajinských hrivien (asi 1,8 milióna eur).

(tasr)

Člen výboru Rastislav Krátky (Slovensko, Za ľudí, KÚ) ozrejmil, že všetci opoziční poslanci, ktorí sú členmi výboru, pridali podpisy na zvolanie zasadnutia. Hovorí o podozrení zo zasahovania výkonnej moci do nezávislej súdnej moci.

„Budeme žiadať od ministra spravodlivosti Borisa Suska a tiež od predsedu Najvyššieho súdu Jána Šikutu, aby vysvetlili a objasnili dianie na Najvyššom súde v súvislosti s kontrolou z ministerstva spravodlivosti. Máme totiž z medializovaných informácií podozrenie, že mohlo dôjsť až k trestnému činu zneužitia právomocí verejného činiteľa,“ uviedol Krátky.

Premiér Robert Fico (Smer) vyzval Šikutu, aby poskytol informácie, ako prerozdeľovali spisy prostredníctvom informačného systému v najcitlivejších politických kauzách v rokoch 2020 až 2023. Zamestnanci NS SR podľa premiéra odmietli rezortu spravodlivosti poskytnúť informácie. MS tvrdí, že nechcelo sprístupniť celú databázu ani konkrétne spisy. Šikuta reagoval, že spisy sú prideľované podľa pravidiel transparentnosti. Voči vyjadreniam premiéra sa ohradil, žiadať všetky spisy podľa neho nemá oporu v zákone.

(tasr)

Navrhované zmeny sú značne kontroverzné a niektoré skupiny environmentálnych aktivistov sa voči nim postavili na odpor. Nesúhlasia s nimi ani opoziční kresťanskí demokrati (CDU) a ich bavorská sesterská strana Kresťanská sociálna únia (CSU).

Reformy presadzovala predovšetkým liberálna Slobodná demokratická strana (FDP), najmenší člen trojkoalície kancelára Olafa Scholza, ktorej súčasťou sú sociálni demokrati a Zelení.

Súčasný nemecký klimatický zákon stanovuje ciele zníženia emisií CO2 podľa sektorov, ako je bývanie alebo doprava. Podľa navrhovaných reforiem sa však už nebudú spätne monitorovať jednotlivé sektory, ciele budú namiesto toho orientované do budúcnosti, majú byť viacročné a zahŕňať viacero sektorov ako celok.

Kritici zmien poukazujú na to, že zo zákona bude vyňatá napríklad špecifická zodpovednosť jednotlivých ministerstiev. Vlani tieto ciele nesplnili napríklad sektory dopravy a stavebníctva.

(tasr, dpa)

Nad zmieneným skladom aj vedľa neho sa desaťročia nachádzali priestory využívané letiskom. Po zatvorení letiska tam sídlili školy, škôlky a počas olympijských hier v roku 2004 aj športoviská.

Podľa miestnych predstaviteľov uskladnila nacistická Luftwaffe bomby na starom letisku na pobreží Atén počas okupácie Grécka, a teda v rokoch 1941-44. Následne ich tam nechala, keď sa narýchlo stiahla z juhovýchodnú Európu z dôvodu postupu Červenej armády na Balkáne. Bomby tam ostali nasledovných vyše 80 rokov.

Na približne 620-hektárovom pozemku tohto starého letiska na sa v súčasnosti stavia rozľahlá nová štvrť. Budujú sa nové hotely aj množstvo luxusných obytných komplexov. Práce však teraz brzdí nebezpečenstvo objavenia ďalších bômb, informovali grécke médiá.

(tasr, dpa)

„6,5 percenta sú preferencie, ktoré sa s nami tiahnu už od volieb. Tam v podstate nedošlo k žiadnym významným pohybom. Áno, dáva nám to jeden mandát. Môžeme nakoniec mať aj žiaden. Ale naším cieľom sú dva mandáty,“ povedal líder eurokandidátky a čestný predseda strany Richard Sulík.

Ak ho občania vo voľbách 8. júna zvolia do Európskeho parlamentu, mandátu sa podľa svojich slov ujme a pôjde do Bruselu. Zároveň však upozorňuje na to, že plánuje kandidovať v najbližších voľbách do Národnej rady SR, ktoré budú v septembri 2027. Znamená to, že ak uspeje v národných voľbách, sedel by v europarlamente len tri roky. Richard Sulík sa netají ambíciou stať sa opätovne ministrom hospodárstva.

„Ja som v septembri 2023 pred voľbami do Národnej rady SR veľmi jasne hovoril, že mojou ambíciou je vrátiť sa na ministerstvo hospodárstva a pokračovať v tej robote, ktorú som začal. Toto nevydalo, vládu zostavil Robert Fico a SaS je v opozícii. Pre tento prípad som sa rozhodol kandidovať do Európskeho parlamentu,“ povedal Sulík a zároveň dodal, že ak by Saska bola v budúcej vláde a on by mal možnosť stať sa ministrom hospodárstva, mandát europoslanca prenechá náhradníkovi.

Sulík o sebe hovorí, že je eurorealistom, pretože na jednej strane pokladá členstvo v Európskej únii za kľúčový záujem Slovenska, no na druhej strane treba podľa neho byť realistom a v únii veľa vecí zlepšiť. „Netvárme sa, že všetko funguje úplne super a poďme sa baviť o tom, čo sa dá zlepšiť, ako sa to dá zlepšiť a kto má lepšie riešenia,“ uviedol.

(sita)

Predseda PS Michal Šimečka tiež zdôraznil, že pre PS je červenou čiarou okradnutie ľudí o ich úspory z dôchodkového druhého piliera. „Nedovoľme Ficovi rozobrať našu krajinu na kúsky. Nedovoľme, aby nás vytiahol preč z Únie. Ukážme mu, že je nás veľa a neustúpime,” vyhlásil Šimečka.

Súčasne pripomenul, že predseda vlády Robert Fico (Smer) „si robí zálusk“ na 15 miliárd eur, ktoré si ľudia nasporili v druhom pilieri. „Ak skúsite ľudí okradnúť o ich peniaze, postavíme sa vám na odpor. Dostaneme do ulíc po celom Slovensku desiatky tisíc ľudí a ak bude treba, budeme protestovať každý jeden deň. Až kým sa s hanbou neospravedlníte a nezačnete cúvať,“ zdôraznil líder PS.

(sita)

Maďarsko sa počas svojho nadchádzajúceho predsedníctva v EÚ mieni sústrediť na dôležité témy pre strednú Európu, akými sú postup proti migrácii, rozširovanie krajín západného Balkánu či energetická bezpečnosť, povedal Szijjártó.

Podľa jeho slov sa aktuálna návšteva českého ministra koná v mimoriadnom čase, keď svet čelí vážnym výzvam, existuje však nádej, že toto všetko môže posilniť stredoeurópske spoločenstvo.

Szijjártó zdôraznil, že jedným z hlavných cieľov Budapešti v rámci tohto predsedníctva bude zastaviť úpadok Únie a druhým je, aby vláda nastolila témy dôležité pre stredoeurópske krajiny.

„Zameriame sa na efektívnosť boja proti nelegálnej migrácii, urýchlenie rozšírenia EÚ na západný Balkán a zaručenie energetickej bezpečnosti,“ dodal maďarský minister s poznámkou, že stredná Európa od roku 2015 priamo zažila dramatické účinky migračných vĺn a že na zastavenie toku prisťahovalcov je potrebná seriózna regionálna spolupráca.         

„Českí, slovenskí a poľskí policajti nám pomáhali a pomáhajú na južnej hranici Maďarska udržať ilegálnych migrantov, ktorí predstavujú hrozbu pre Európu. A spoločné úsilie premiérov štyroch stredoeurópskych krajín je nevyhnutné na to, aby sme otázku kvót udržali na uzde a nedovolili, aby sa tu nekontrolovane potulovali tisíce a desaťtisíce nelegálnych migrantov,“ podčiarkol.

V súvislosti s rozširovaním Únie o krajiny západného Balkánu označil Szijjártó za nedôstojné, že kandidáti na členstvo v regióne čakajú na vstup v priemere 14 rokov a 11 mesiacov, čo tiež podkopáva dôveryhodnosť politiky EÚ.

(tasr)

V piatok oznámená podpora na rok 2024 navyšuje celkovú humanitárnu pomoc EÚ pre Palestínčanov v núdzi v pásme Gazy a v okolitom regióne na 193 miliónov eur.

Komisia potvrdila, že naďalej pokračuje operácia EÚ v podobe humanitárneho vzdušného mostu na pomoc ľuďom v Pásme Gazy, ktorá zaisťuje prepravu životne dôležitých zásob poskytovaných humanitárnymi partnermi a členskými štátmi EÚ. Na piatok naplánovaný let dodá Palestínčanom ďalšie núdzové zásoby; dva ďalšie lety sú naplánované na prvý májový týždeň. EÚ od októbra 2023 zabezpečila 48 humanitárnych letov, ktoré prepravili viac než 2000 ton pomoci dodanej humanitárnymi partnermi a niekoľkými členskými štátmi EÚ.

Únia okrem toho financovala dva konvoje prepravujúce viac než 130 ton pomoci v podobe núdzových prístreškov, zdravotnej pomoci, vody a hygienických potrieb, ktoré darovalo Írsko a ďalší humanitárni partneri. Položky naložené v Dubaji sa už prepravujú a do Pásma Gazy prídu cez Jordánsko. Komisia monitoruje prepravu a v prípade potreby je pripravená poskytnúť ďalšiu pomoc.

(tasr)

Jeho právnik Konstantin Bubon uviedol, že Mingazova umiestnili do cely predbežného zadržania v meste Chabarovsk na východe Ruska, kde novinár žije. Magazín Forbes pritom uviedol, že sa nevie s Mingazovom skontaktovať.

Podľa Bubona bol Mingazov zadržaný za to, že na sociálnej sieti Telegram prezdieľal publikácie o udalostiach v ukrajinskom meste Buča, kde na začiatku invázie hlásili médiá množstvo zabitých ukrajinských civilistov. Bubon dodal, že za obvinenia zo šírenia nepravdivých informácií jeho klientovi hrozí až desať rokov väzenia.

Na Mingazovom účte na Telegrame je niekoľko desiatok príspevkov o Buči, pričom nie je bezprostredne jasné, za konkrétne ktoré je vyšetrovaný. V mnohých príspevkoch sa pritom píše o údajných vojnových zločinoch ruských vojakov v Buči. Mingazovov účet na Telegrame sleduje asi 430 ľudí.

(tasr)

Plánom je podľa predstaviteľa pokračovať v rozhovoroch s cieľom väčšej dohody na ukončenie vojny, dodal.

Hamas povedal, že neustúpi zo svojich požiadaviek na trvalé prímerie a úplné stiahnutie izraelských jednotiek, čo Izrael odmietol. Izrael zas tvrdí, že bude pokračovať vo vojenských operáciách, kým Hamas definitívne neporazia, a následne si zachová bezpečnostnú prítomnosť v Gaze.

(sita)

.

Exprezident, ktorý v januári oslávil 90 rokov, sa poďakoval Čaputovej, že prišla do Košíc aj za jej doterajšie pôsobenie vo funkcii. „Našli sme dokonca spoločného menovateľa na riešenie niektorých košických problémov, ale o tom ešte nebudem hovoriť, keďže je to len na ceste,“ povedal Schuster novinárom.

Súčasťou piatkového programu prezidentky Čaputovej bola aj diskusia so študentmi žurnalistiky a politológie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika o význame slobodných médií pre demokraciu.

„Bola som tu veľmi rada, cítim sa tu dobre. Atmosféra, ktorú tu zažívam, je pre mňa unikátna a vzácna, a v niečom aj taká ozdravná – byť trošku ďalej od toho hradného kopca Bratislavy,“ povedala na záver výjazdu na východe krajiny.

Hlava štátu uplynulé dni okrem Košíc navštívila aj Prešov, Starú Ľubovňu či obec Zborov. „Stretla som tu veľa nesmierne šikovných talentovaných ľudí – mladých, starších, stredného veku, ktorí sa venujú rôznym oblastiam, takže vždy prídem na východ pookriať a budem sa sem veľmi rada vracať, aj keď už nebudem v prezidentskom úrade,“ skonštatovala.

(tasr)

„Tento takzvaný čínsky špionážny prípad je číry výmysel,“ uviedol hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Wang Wen-pin. „Čína už nemeckej strane vyjadrila rázny protest v súvislosti s nepodloženými obvineniami Nemecka,“ dodal.

Traja ľudia, ktorých úrady zadržali v pondelok na západe Nemecka, čelia obvineniam z odovzdávania informácií o námorných technológiách Číne. V utorok potom nemecké úrady zadržali štvrtého podozrivého – asistenta poslanca Európskeho parlamentu za krajne pravicovú Alternatívu pre Nemecko (AfD) Maximiliana Kraha. Asistent je podozrivý okrem iného zo sledovania aktivít čínskej opozície v Nemecku.

„Čína rezolútne odmieta akékoľvek očierňovanie a ohováranie Číny,“ uviedol Wang. Dodal, že Peking žiada, aby bolo Nemecko ostražité voči snahám o poškodenie čínsko-nemeckých vzťahov a aby zastavilo „túto protičínsku politickú frašku“.

(tasr, afp)

Ljubov Lizunonová, ktorá má 17 rokov, spolu s Alexandrom Snežkovom nápis namaľovali na periférii sibírskeho mesta Čita.

Prokurátor žiadal pre Snežkova sedem rokov a pre Lizunovú päť rokov v trestaneckej kolónii za to, že okrem spomínaného nápisu informovali na sociálnych sieťach aj o „priamych protivojnových akciách“, najmä o upálení vojenskej správy.

Oboch zatkli agenti FSB, ktorí prechádzali okolo miesta, kde nápis namalovali. Keď sa agenti spýtali, kto nápis namaľoval, Snežkov odpovedal, že nevie – a keďže si myslel, že agenti sú len okoloidúci, vymenil si s nimi niekoľko nadávok, kým vytiahli svoje preukazy.

(bbc)

„Vďaka tomuto jedinečnému projektu sa rozšíria možnosti vzdelávania v oblasti astronómie a prírodných vied v spolupráci s renomovanými odbornými lektormi,“ uvádza ministerstvo školstva na sociálnej sieti.

Vybudovanie hvezdárne sa podarilo vďaka úsiliu rodičov detí, ktoré navštevujú Deutsche Schule Bratislava. „Hvezdáreň je jedinou v našom hlavnom meste a preto škola chce, aby ju využívala aj široká verejnosť,“ dodal rezort školstva.

Nová profesionálna hvezdáreň bude určená pre astronomický klub a jeho súkromných členov, deti a mládež, študentov univerzity aj verejnosť.

(facebook)

„Pod maskou súkromných opravárov sami cestovali po oblasti a tajne zaznamenávali polohu ukrajinských jednotiek a obranných línií,“ uviedla ukrajinská tajná služba SBU. Oboch podozrivých zadržali v mieste ich bydliska.

Podľa SBU odovzdávali ruskej strane informácie o tom, kde sú rozmiestnené armádne opevnenia či ukrajinské jednotky. V prípade usvedčenia im hrozí doživotné väzenie. AFP pripomína, že ukrajinská prokuratúra začala od začiatku vojny vyšetrovať už tisíce prípadov potenciálnej kolaborácie Ukrajincov s Rusmi.

Ruským silám sa podarilo sčasti ovládnuť Charkovskú oblasť, jej rovnomennú metropolu, mesto Charkov, však dosiaľ nedobyli. Oblasť čelí nepretržitému ostreľovaniu z Ruska aj z území, ktoré už Moskva na Ukrajine okupuje.

(tasr, afp)

Rekordne najväčší úbytok morského ľadu v Antarktíde na konci roka 2023 zapríčinil neúspešné rozmnožovanie až v pätine kolónii tučniaka obrovského, uviedol Britský antarktický prieskum (BAS) v novej štúdii publikovanej časopisom Antarctic Science.

Správa vznikla pomocou satelitných údajov a hovorí o tom, ako rozpad morského ľadu ovplyvňuje cyklus rozmnožovania týchto nelietavých vtákov. Bezprecedentný úbytok morského ľadu zapríčiňujú klimatické zmeny.

Ak sa morský ľad, na ktorom kolónia hniezdi, rozpadne skôr, ako mláďatám narastie šupinové perie odolné voči vode, nemajú veľkú šancu na prežitie.

Väčšina mláďat, ktoré sa dostanú do vody neoperené, neprežije. Ich šance na prežitie sú malé aj vtedy, keď uviaznu na kuse odlomeného ľadu, pretože ich rodičia nevedia nájsť a nakŕmiť.

Výskumník z BAS však uviedol, že existujú náznaky toho, že sa tučniaky prispôsobujú. Je totiž možné, že kolónie, v ktorých zahynulo najväčšie percento mláďat, sa presúvajú na iné miesta.

Tučniak obrovský je najjužnejšie žijúcim druhom tučniaka a narastá až do výšky jedného metra. Jeho životný cyklus je počas väčšiny roka naviazaný na ľadovec napojený na pevninu.

Samičky kladú vajíčka medzi májom a júnom, mláďatá sa vyliahnu za približne 65 dní. Perie im narastie až v období medzi decembrom a januárom, kedy začína na Antarktíde leto.

(tasr, dpa)

Podľa zistení totiž takmer všetky deti umiestnené v reedukačných centrách uvádzali, že neboli informované o súdnom konaní, v ktorom súd rozhodol, že pôjdu do reedukačného centra, a nikto im ani nevysvetlil, dokedy bude ich umiestnenie trvať.

Ministerstvo priblížilo, že po zverejnení správy GP iniciovalo konzultácie s Asociáciou rodinných sudcov a súbežne s tým minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) požiadal krajské a okresné súdy o poskytnutie relevantných informácií.

„Z informácií poskytnutých súdmi vyplýva, že dieťa je pred umiestnením do reedukačného centra vypočuté sudcom len výnimočne. S cieľom riešiť identifikovaný problém MS pripravilo legislatívnu zmenu, ktorej cieľom je zabezpečiť riadnu aplikáciu participačných práv maloletého v rámci rozhodovania o jeho umiestnení do reedukačného centra v prípade nariadenia výchovného opatrenia alebo v prípade nariadenia ústavnej starostlivosti stanovením povinnosti sudcu vždy vypočuť maloleté dieťa,“ vysvetlil minister.

(tasr)

Ruské sily obsadili Záporožskú jadrovú elektráreň (ZAES) na juhu Ukrajiny v prvých dňoch invázie začiatkom roka 2022. Obe strany konfliktu sa odvtedy pravidelne obviňujú z ohrozovania tejto najväčšej jadrovej elektrárne v Európe.

„Ruskí teroristi držia v zajatí záporožskú elektráreň už 785 dní,“ uviedol Volodymyr Zelenskyj na sociálnej sieti Telegram. „Je na zodpovednosti celého sveta vyvíjať tlak na Rusko, aby zaistilo oslobodenie ZAES a jej návrat pod plnú kontrolu Ukrajiny, ako aj to, aby boli všetky ukrajinské jadrové zariadenia chránené pred ruskými útokmi,“ napísal.

„Je to jediný spôsob, ako zabrániť novým radiačným katastrofám, teda tomu, čo denne hrozí v dôsledku prítomnosti ruských okupantov v ZAES,“ dodal ukrajinský prezident.

„Havária v Černobyle ukazuje, ako rýchlo sa môžu objaviť smrteľné hrozby,“ uviedol Zelenskyj ešte v piatok.

Ruské sily obsadili v prvý deň invázie, keď na Ukrajinu vtrhli aj z Bieloruska, i jadrovú elektráreň v Černobyle, ktorá je mimo prevádzky. Zariadenie však o niekoľko týždňov neskôr opustili.

(tasr, afp)

Vstup Česka do EÚ český premiér Petr Fiala označil za „veľmi pozitívny krok“. Aj napriek všetkým krízam, ktorým Európa musela počas uplynulých 20 rokov čeliť, to podľa jeho slov bolo pre ČR obdobie rozvoja a zlepšenia možností. „Česká republika je veľmi exportná ekonomika.

Otvorený priestor a vnútorný trh EÚ je pre nás z tohto hľadiska veľká výhoda. Šance, ktoré máme vďaka úzkej spolupráci s inými európskymi štátmi, voľnému pohybu osôb, služieb a kapitálu, to všetko nás posilňuje, zlepšuje naše postavenie a zlepšuje život ľudí. Pre nás je členstvo v EÚ bezpochyby výhodné a určite nemá žiadnu alternatívu,“ podotkol predseda českej vlády.

Česko tiež podľa Fialu dokázalo najmä počas svojho druhého predsedníctva v Rade EÚ v roku 2022 posilniť v rámci Únie svoju prestíž a postavenie. Štáty strednej a východnej Európy podľa českého premiéra ukazujú, že ich hlas je dôležitý. Silu Európy zároveň vytvára to, keď si všetky členské krajiny dokážu vzájomne načúvať.

Aktuálne je podľa neho pre EÚ dôležité, aby si štáty zo všetkých kríz – energetickej aj ďalších, ktoré súvisia s ruskou agresiou na Ukrajine – a tiež z vlastných chýb vzali ponaučenie a ďalej sa sústredili na dve základné témy: konkurencieschopnosť a bezpečnosť. Dodal, že tieto témy by Únia nemala do budúcnosti podceniť.

(tasr)

„V rozhovoroch došlo k pokroku a pokračujú podľa plánu,“ informovala vo štvrtok neskoro večer miestneho času kancelária rektorky Minouche Shafikovej. „My máme svoje požiadavky, oni majú svoje,“ dodala. Vo svojom vyhlásení kancelária okrem toho poprela, že by do areálu univerzity bola zavolaná newyorská polícia. Tvrdenie označila za „nepravdivú fámu“.

Kolumbijská univerzita zrušila v reakcii na protesty prezenčné vyučovanie, respektíve prešla na tzv. hybridnú formu výuky. Študenti na oboch stranách hovoria, že došlo k zvýšeniu počtu antisemitských i islamofóbnych incidentov.

Americký prezident Joe Biden v pondelok po otázke o týchto protestoch povedal, že odsudzuje „antisemitské protesty“, ale aj „tých, ktorí nechápu, čo sa deje s Palestínčamni“.

(tasr, afp)

„Podľa v súčasnosti platnej sadzby Slotovi hrozil trest od 5 do 12 rokov, podľa novely od 3 do 8 rokov,“ píše Denník N s tým, že prokurátor sa odvolal priamo na pojednávaní.

V súdnom procese proti niekdajšiemu lídrovi SNS predtým odmietli vypovedať svedkovia Roman Kudláček a Vladimír Machaj. Slota sa pojednávania nezúčastnil zo zdravotných dôvodov, svoje obvinenie popiera.

Podľa obžaloby a výpovedí svedkov, mal bývalý predseda SNS v dvoch prípadoch získať 15-tisíc eur, za ktoré mal vybaviť zmiernenie trestov na súdoch v Žiline pre sudcu Pavla Polku, ktorý je dnes už právoplatne odsúdený.

(dennikn)

„Dva roky šoférovať nebudem a zaplatím pokutu,“ uviedol Danko. Semafor podľa svojich slov zaplatil. Odmieta, že bol v čase nehody pod vplyvom alkoholu. Avizoval, že popoludní zverejní dôkaz, že z miesta incidentu odišiel pre zlomený zub. Nebráni sa zverejneniu videa z nehody.

K dopravnej nehode lídra SNS došlo 11. januára v bratislavskej Dúbravke. Danko mal podľa svojich slov dostať šmyk a naraziť do semafora. Opozícia kritizovala, že odišiel z miesta incidentu. Vec od marca vyšetrovali ako priestupok.

(tasr)

Obaja politici „rozhodne odsúdili“ nedávne vyhlásenia izraelských predstaviteľov o rozširovaní osád na Západnom brehu, „ktoré sú v rozpore s medzinárodným právom“.

Napätie na okupovaných územiach vzrástlo po útoku palestínskych extrémistov z hnutia Hamas a ďalších ozbrojených skupín na územie Izraela zo 7. októbra 2023.

Vo februári tohto roka Francúzsko zakázalo vstup na svoje územie 28 radikálnym izraelským osadníkom. Európska únia minulý týždeň zaviedla sankcie na štyroch osadníkov a dve ich organizácie za násilnosti na území Západného brehu a Jeruzalema.

Okrem troch miliónov Palestínčanov žije v Predjordánsku aktuálne aj 490-tisíc židovských osadníkov.

Macron rokoval s jordánskym kráľom Abdalláhom aj o „katastrofálnej humanitárnej situácii“ v Pásme Gazy a vyjadril „veľké znepokojenie z možnej izraelskej ofenzívy v meste Rafah, kam pred bojmi ušlo viac než 1,5 milióna ľudí.

Obaja lídri tiež nástojili na nevyhnutnosti okamžitého a trvalého prímeria v záujme umožnenia dodávok humanitárnej pomoci a ochrany civilného obyvateľstva v Pásme Gazy.

(tasr, afp)